Navštívil som jeden podnik. Nepoviem meno. Nechcem konkretizovať-vyrábať reklamu. Poviete si, ,,tak niečo chce pochváliť a nepovie nám, kde to je“. Ak človek hľadá, nájde. Ak počúva rady, tipy, odporúčania, nájde to na prvý krát.
Všimol som si jednu kaviareň v centre Prievidze. Akási malá teraska vonku, hneď vedľa ďalšia kaviareň. Ou, opäť tie premnožené podniky, ktoré súťažia, kto bude mať väčší obnos peňazí za daný deň, týždeň, mesiac,… . Nie! Táto kaviareň bola a je iná. Pozerám, zisťujem, dovnútra však pre úzkosť času nevstupujem. Nechám si to na budúce, keď budem mať chuť, náladu, a čas. Doma mi to však nedá a hľadám na webe a kto hľadá, nájde. Vraj ponúkajú niekoľko druhov kávy. Prvý dojem? Niekto sa chce hrať na kvalitnú kaviareň a (nechcem odsudzovať Prievidzu) ale asi im to nevýjde. Informujem sa o kvalite kávy, zisťujem, že je to akýsi nový trend na Slovensku. Je pražená na Slovensku. Snáď by sa patrilo vykríknuť ,,konečne!“, ale ešte stále neviem, čo je to zač.
Konečne dostávam chuť, náladu a mám aj čas ísť to pozrieť. Je zamračené, tak na terasu ani nehľadím a idem dovnútra. Trošku katakomby, pokým to nájdem, ale vstupujem do malého priestoru, jednoduchý bar, pár stolov. Čašník za barom. Čašníčka prichádza z vonkajšieho rajónu. Konečne úsmev od personálu v Prievidzi. Prichádza čašník a a ja si objednávam kávu – cappuccino. Vymenuje štyri druhy káv, ktoré podávajú – Etiópia Beloya, Burundi Kayanza, Keňa Kegwa a Etiópia Tchembe. Konečne padám na zem z nejakej kaviarne. V tom mu hádžem protiotázku, že mám rád kávy s ovocnými stopami, chuťou a arómou. Nezaskočilo ho to. Odpovedá, definuje, odporúča, dávam na jeho radu.
Prichádza cappuccino. Konečne normálne dávkovanie. Konečne krásna vôňa. Chuť presne ako popísal. Neklamal. Ešte by to pre estetiku chcelo Latte Art ale to je len akýsi doplnok, nie nutnosť.
Moja krásna spoločnosť si poprosila espresso. Čašník sa z poza baru pýta, či klasické Talianske alebo ,,klasické Slovenske“. A ja len hlasnejšie poviem: ,,Konečne podnik v Prievidzi, kde to je tak, ako má byť!“ Čašník sa usmeje a cítiť hrdosť, že pracuje tam, kde pracuje.
A viete čo? Choďte tam, určite! Na Námestí Slobody v Prievidzi, prevádzka s názvom Urban café. Silno odporúčam. Ja prídem. Na kvalitnú kávu už len tam a nikam inam.
