Keď som zakladal tento blog, nebol by som si myslel, že ho bude čítať také široké spektrum ľudí a už vôbec som si nemyslel, že ho bude čítať človek, ktorého som poznal len z internetu, odborných časopisov a z jeho blogu www.barkultur.sk – barman, Ľuboš Rácz (je jedným z najlepších slovenských barmanov, o čom svedčí aj jeho titul Barman roka ´08. Riadil aj vlastnú reštauráciu s barom Paladium v Nitre, bol manažérom Paparazzi Restaurant & Bar v Bratislave, dnes je majiteľom svojho vlastného Záhir coffee & drinks baru v Nitre).
Po mojom prvom článku mi navrhol, že sa mám niekedy na dva dni zastaviť v jeho novom podniku, Záhir coffee & drinks v Nitre a vyskúšať si tak prácu priamo v bare a nie len na súťaži. Bol som z toho celý mimo a pokým som si to neoveril cez mail, nechcel som tomu pomaly ani veriť.
Dlho nám spolu trvalo, pokým sme prišli na spoločný dátum tejto malej odbornej stáže. Najprv to malo byť začiatkom júla, potom koncom júla ale nakoniec sa to podarilo a dátum sa stanovil na 20. – 21. august 2013.
DEŇ PRVÝ
Vopred sme boli dohodnutí, že mám prísť do podniku v prvý deň, teda 20. augusta, o 16:00 hod. Cestoval som vlakom do pre mňa neznámeho mesta, prestupoval z jednej MHD do druhej, ubytoval sa na internátnej izbe, trocha si oddýchol a už som kráčal do baru. Vonku jednoduchá a za to pekná teraska, po prvom vstupe krásne vymaľovaná stena, na ktorej svieti hlava Harryho Johnsona a k nej sú primaľované všetky prvky ktoré Ľuboš Rácz vníma z pohľadu kvalitného baru, barový pult, všetko krásne nachystané, všetko ako má byť. Barmanovi (neskôr som zistil, že skôr Baristovi) som sa predstavil, podal mi kľúče, ukázal miestnosť, kde sa môžem prezliecť. Nasledovala ukážka všetkého, čo sa v bare nachádzalo, kde bude moje pôsobisko počas dvojdennej stáže, ukážka asi najväčšieho výrobníku ľadu, aký som kedy videl. Neskôr sa striedala smena a na večernú nastupoval barman Maťo. Venoval mi veľa času počas večernej smeny, predstavil mi kompletné menu Záhir coffee & drinks, o každom jednom miešanom nápoji v menu mi niečo povedal, tak isto o každom spirite – výrobu, o značke a histórii, no sám som neveril, koľko toho vie. A stále len rozprával čo sa kedy vyrobilo, akú to má históriu a ja som sa snažil si čo najviac pamätať, aj keď sa to všetko za tak krátky čas nedalo. Doplňoval ho barman Ondro, ktorý mi prezradil iné pikošky, z kníh ktoré čítal. Počas celého večera som sa sústredil a obkukával personál ako svižne pracuje, ako hosťovi namieša drink tak precízne, profesionálne, s láskou. Ďalšou veľkou vecou, ktorú mi poskytli bola ochutnávka niektorých druhov spiritov. Po záverečnej sa všetko upratalo, poumývalo a ja som mohol zaspať s novými zážitkami.
DEŇ DRUHÝ
Ráno som nastupoval na jedenástu hodinu doobeda, v prevádzke som už videl Ľuboša Rácza ako menšej skupinke cca jedenástich ľudí vysvetľuje čo to o barmanstve, mieša pre nich drinky a s radosťou odpovedá na ich otázky. Keď sa prednáška skončila, prišiel rad na mňa a Ľuboš mi začal názorne ukazovať a vysvetľovať ako sa správne otvára fľaša, nalieva bez poureru a s pourerom no a ďalšia hodina bola venovaná iba praxi nalievaniu, čo sa mi nezdalo také ľahké, ako keď som sa na to iba pozeral. Bolo fájn, že Ľuboš ma opravoval, hovoril ako to mám robiť ako to nemám robiť.
Ďalej prišiel na rad shaker, vysvetlenie s čím sa mieša v baroch, s čím miešajú v Záhire a potom už len prax, ako správne shakeovať, ako správne držať shaker v ruke, aby to vyzeralo čo najprirodzenejšie. A opäť prax, prax, prax až pokým ma ruky neboleli.
Opäť sa striedali smeny, ale Kristián, barista, ktorý mohol ísť domov zostal dlhšie a začala sa pre mňa ďalšia dvojhodinovka odbornej stáže o káve. Naozaj ma to zaujalo, vysvetlil mi všetko od toho ako káva vzniká, ako sa ,,češe“ alebo zbiera, ako vôbec vyzerá, keď ju zbierajú, základné rozdelenie kávy na Arabiku a Robustu, ktorá je kvalitnejšia, prečo, ako sa ktorý typ zbiera. Potom prišiel rad na ukážku robenia kávy, od bodu jeden až po posledný bod, ako správne nastaviť mlynček, aby mlel presne tak, aby ľuďom káva čo najviac chutila, ako spravne kávu utláčať do páky, ako správne zaobchádzať s kávovarom… No jednoducho od Á po Zet. Neskôr prišlo na rad napeňovanie mlieka, aj keď sa mi to najprv nedarilo, potom to už išlo lepšie a aj sám som to cítil. No a posledná vec, ktorú ma Kristián Bene (držiteľ striebornej priečky Na Majstrovstvách Slovenska BARISTA 2013 v disciplíne Latte Art; celkový víťaz 2. ročníka súťaže Latte Art Jam (LAJ)) naučil bolo Latte Art – tzv. maľovanie speneným mliekom do kávy. Zo začiatku to boli iba chabé gule v káve ale potom neskôr sa mi podarilo aj aké také srdce, veď posúďte podľa obrázka 😉
Na večernej smene bolo síce menej hostí v Záhire ale to neznamenalo žiadny oddych pre mňa (a ani som ho nechcel). Opäť som sa dal do cvičenia nalievania cez pourer. Čo ma dostalo, cvičil somnov po celý čas aj barman Maťo a keď sa mi naozaj že nedarilo alebo som nevedel, či to robím dobre, len som sa pozrel doprava a videl ako to robí profesionál a aspoň trochu sa snažil priblížiť sa k tomu.
Na záver smeny som mohol ochutnať jeden z tých viac predávanejších nealko drinkov – Postkomunist, ktorý som si mohol aj sám namiešať o čo viac sa mi to rátalo.
Zažil som prax (odbornú stáž – hovorme tomu akokoľvek), ktorá síce bola krátka, veď trvala len dva dni, ale za to ma posunula ďalej. Doteraz som vedel informácie o barmanstve len zo školy, len z barmanského kurzu (ktorý sa dá charakterizovať ako myšlienky a názory jedného človeka). Sám som si povedal, že som si radšej mohol zaplatiť 5-dňový kurz v Záhire ako v SkBA. Zistil som, že v podniku vie pracovať aj normálny tím ľudí, prešiel som už rôzne pracoviská od Vysokých Tatier, cez Turčianske Teplice, po Bojnice ale tak zohraný tím barmanov a baristu som videl až v Nitre. Som rád, že mi práve Záhir coffee & drinks, no hlavne samotný Ľuboš Rácz umožnil pozrieť sa čo to je barmanstvo, čo to sú miešané drinky, čo to je podáváť drink hosťovi. Som vďačný celému personálu, ani by som si na začiatku nemyslel, že ku mne budú tak ochotní, že sa mi budú za tie dva dni tak venovať, ako sa mi venovali. Odniesol som si z Nitry iba tie najlepšie zážitky, k tomu zásteru s logom podniku, pár čísel Bar Magazine-u, z ktorých som niekoľko prečítal už cestou domov vo vlaku, no a ako spomienka na túto stáž mi bude služiť aj originálny Tin – Tin shaker značky Koriko z Japónska. Daroval mi ho na pamiatku Martin – barman, ktorý naozaj vie, ako sa robia drinky. Ľuboš mi ponúkol, že ak budem mať čas a budem chcieť, môžem prísť aj na dlhšie. Ja sa pokúsim si všetko zariadiť tak, aby som mohol, pretože práve takéto odborné stáže/praxe ma môžu posunúť len a len dopredu.
Vďaka za pozvanie…
4 komentáre