Som doma a premýšľam. Jedného dňa som napísal na svojom blogu článok, v ktorom som podľa môjho názoru záporne okomentoval niektoré podniky v Prievidzi a ich miešanie už tak celoSlovensky premnoženého drinku – Mojito. V tom ma však napadla jedna vec. Je to už okolo šesť mesiacov, čo článok stále visí na webe ale podnik, v ktorom sa mi niečo nezdalo/nepáčilo, navštevujem stále a dá sa povedať že pravidelne minimálne jeden krát do týždňa. Tí správni ľudia z gastronómie ma stále učia, že ak sa mi v podniku niečo nepáči, mám to kompetentným v prvom rade povedať a potom daný podnik nemám navštevovať, lebo vlastne podporujem niečo, čo nie je správne a čo sa robí s veľkými chybami. No ale čo keď sa ľuďom v tom podniku jednoducho páči? Možno si práve nedávam to Mojito, ktoré tak zle namiešali, ale chodím tam kvôli úplne iným veciam. Ľuďom jednoducho nejde o správnosť ale o atmosféru, príjemnú obsluhu a potom tam niekde je aj ten dobrý kvalitný sortiment. Musím povedať, že podnik o ktorom píšem má naozaj výbornú atmosféru, o obsluhe už ani nehovorím – ešte som nikdy nevidel zamračeného čašníka/čašníčku, alebo že by na mňa/nás personál nejako nadával a nebol ochotný. A to je pointa. Na Slovensku, v tak malej krajine, kde si nemôžme vyberať medzi podnikmi, ako sa nám zachce (pretože tých dobrých je tu naozaj málo) hľadáme niečo, kde sa budeme cítiť ako doma. Je možno trochu chybou, že dnešní majitelia chcú vo svojom podniku mať všetko – od kuchyne, cez kvalitnú kávu, drahé vína, tie najlepšie miešané drinky, výberové čaje po neviem čo a chudák personál, jednak nemá čas sa všetko doučiť, keďže za plnej prevádzky to nejde alebo na to vôbec ani vyškolený nie je. Majitelia by sa podľa mňa mali zamyslieť a pri rozbiehaní nových prevádzok rozmýšľať, na čo sa zamerajú a čomu sa budú poriadne venovať. Na niečo, čo môžu vylepšovať, na čo budú mať čas. Potom by Slovensko nebolo preplnené takými prevádzkami ako ,,Kaviarňo-Bar-Vinárňo-Čajovňa v reštaurácii“.
Nemusí byť podnik stopercentný, aby zaujal a ľudia sa tam radi vracali
