Je krátko po 11-tej hodine a ja sa nachádzam v červeno-oranžovej budove, dnes známej ako internáty UKF v Nitre. Keby toto miesto nebolo obkolosené samou históriou, asi by som sa čudoval, prečo sa 3. Barmanské Vianoce konajú práve tu.
I keď zo začiatku, s prvými informáciami, sme mali sedieť na stoličkách v úplne inej budove, z kapacitných dôvodov bolo miesto konania seminárov zmenené. Ľuboš, človek stojaci za Záhirom, Barkultur a mnohými ďalšími kvalitnými projektmi to vymyslel dokonalo. Teraz sa totiž nachádzame v budove, ktorá bola kedysi Interhotelom Nitra. Zaplňame priestor akéhosi divadelného spolku patriaceho pod aktuálnu školu, no pritom sa nachádzame ešte vo viac symbolickom priestore. Energia z neho dávala jasne najavo, že sa tu v minulosti udialo niečo veľké. Ľuboš tu totiž začínal pracovať v bare. Kedysi, po povinnej vojenskej službe.
A hoci zo začiatku som očakával Ľubošové slová, ktoré nás prevedú do histórie, skromne si to všetko nechával až pre chtivých zúčastnených ľudí. Otázka ,,Prečo sa nachádzame práve v týchto priestoroch“ prišla na záver seminárov v časti Podiumtalk, kedy všetci hosťujúci barmani sedeli a ochotne odpovedali na dotazy z davu. Sám rozmýšľam, ako by som vám opísal príbeh, ktorý nám bol povedaný z Ľubošových úst o tom, za akých okolností tu začal pracovať. Nedá sa. Nedokázal by som hodnoverne replikovať kus zaujímavého príbehu, ktorý som mu doslova žral s otvorenými ústami. Prečítať si ho však môžte na jeho blogu.
Myslím, že práve dnes sa tu koná ďalší historický milník. Okrem priestorov by sa za veľkolepé mohli pokladať aj mená hosťujúcich barmanov, ktorí sa s nami prišli podeliť o množstvo skúseností z ich bežného pracovno-súkromného života:
George Němec – globalbrandambassador Becherovka Original
Vraj práve on stojí za myšlienkou Barmanských Vianoce, ktoré sa v Nitre pod organizačnou rukou spoločnosti Barkultur konali už po tretíkrát. Ocenil som jeho seminár, ktorý bol jedinečný a neopakoval sa po minulom roku. I keď trocha som očakával, že sa bude snažiť propagovať Becherovku, som rád, že si vybral úplne inú tému. Tou bola téma Moderný barman. On i všetci dnes zúčastnení hosťujúci barmani sú modernými barmanmi. Dnes sú tam, zajtra na opačnom konci sveta a všade rozdávajú lásku k remeslu, ktoré vykonávajú. Nesledovať Georga na instagrame alebo facebooku je životná chyba ľudí, ktorí pracujú v gastronómii. Jeho interaktívny život, do ktorého práve cez sociálne siete dáva nahliadnúť všetkým laikom, je vždy veľkou inšpiráciou ako robiť prácu, ktorá môže byť zároveň aj hobby.
Rusty Červeň – Bar 1880, Singapore
Rustyho prednáška bola o surovinách, ktoré sú typické pre danú krajinu, v ktorej sa podnik nachádza. Spomínal nám príbeh zo života, kedy zistil že jedno a to isté ovocie môže chutiť rôzne. Jedna chuť je tá, ktorú môžme poznať od dovozcu do našej krajiny a druhú spoznáme, ak produkt ochutnáme v krajine dopestovania. Dával tiež do pozornosti, že Slovensko je naozaj zaujímavá krajina. Všade naokolo sú lesy, hory, ktoré poskytujú nespočetné množstvo byliniek vhodných na použitie do gastronómie. V takom Londýne vraj nepredstaviteľná vec, a preto sa väčšina vecí do barov dováža. Prínosná prednáška pre všetkých tých, ktorých zaplavilo slovo bio, no stále ho nechápu. Nejde o vycapenie tejto frázy všade, kam sa len dá. Ide o reálne použitie všetkého jedlého, čo nám okolie ponúka. Napríklad aj ovocie vhodné na výrobu kvalitných páleniek, akým sa žiadna iná krajina na svete nevyrovná.
Katka Kluchová – brandambassador Beefeater & Plymouth Gin
Opäť som očakával niečo ako pri Georgeovi. Katka si však pripravila kratšu ale o to zaujímavejšiu prednášku s krásnou obrazovou prezentáciou. Ženy za pultom nebola žiadna recenzia na známy česko-slovenský film. Išlo o historické dôkazy pôsobenia žien za barovým pultom. Dozvedeli sme sa napríklad, že v istom období bolo výsostne zakázané, aby sa ženy zdržiavali v baroch. Aj z toho dôvodu, že ich prácou bolo najstaršie povolanie na svete a práve preto nemohli nalievať pánom alkohol. Našli sa však aj isté priekopníčky.
Stanislav Vadrna – Analog Bartending Institute
Ospevovať vám tu znova Stanislava by bolo asi už veľké kliše. Jeho seminár s názvom Od srdca k srdcu bol presne tým, čo nám chcel povedať. Čo nám chcel povedať v aktuálnu minútu na aktuálnom mieste, bez akejkoľvek prípravy. Pripomenul aj nevraživosť, ktorá panuje medzi jednotlivými barovými kolektívmi, samotnými barmi či inými podnikmi. Konkurenčný boj prerástol do takých rozmerov, že dnes si jeden podnik kydá nezmysly na susedný a naopak. Ach, ako krásne opísal situáciu, ktorá sa deje napríklad v Prievidzi a Bojniciach. Ale to si dokázal do praxe, do svojej praxe v meste v ktorom žije, pretaviť azda každý. Pochopil som, že Stanly rozpráva od srdca.
Mám rád jeho interaktívne semináre, brainstormingy a cvičenia, ktoré mi pomáhajú veľakrát dostať sa na pravú stranu života. Áno, on je akýmsi duchovným otcom, vychádzajúcim z teórie, ktorej verí. A krásne vidno aj ľudí ktorí ho nikdy nepochopili. Už pár rokov sledujem, že ľudia, ktorí sa počas jeho prednášok plne zabávajú a po prednáškach povedia vetu typu ,,bolo to o ničom“, nemajú ani páru o čom Stanislav rozpráva. Jednoducho to nepochopili a neviem či by bolo na mieste snažiť sa im to podrobne vysvetľovať. Pretože to, čo rozpráva, musí každý poslucháč chcieť do seba prehltnúť. Musí tomu jednoducho chápať.
Pousmejem sa nad faktom, že keď som bol druhák na strednej škole, profesorky mi spominali ľudí pôsobiacich vo svete – Slovákov, ktorí v barovom svete niečo znamenajú. Tlmočili mi to vždy cez príbeh, kedy toho daného človeka videli. Videli ho raz a už nemali viac šancu ho stretnúť. A tiež mi povedali, že bude veľkým šťastím, ak sa s tými ľuďmi stretnem a budem môcť byť súčasťou ich prednášok. Jednou takou barovou osobnosťou bol aj Stanislav Vadrna. Dnes viem, že ak človek chce a robí čo ho baví, dokáže naozaj všetko. Už ani nepočítam, koľko seminárov som od Stana absolvoval. Veľa. A pri tom to bol práve on, ktorého mi dávali za príklad ako rozlietaného človeka, ktorý sa už na Slovensko možno ani nevráti.
Zoltán Nagy – Boutiq‘ Bar Budapest
Zoltán je jeden z tých ľudí, ktorí na mňa pôsobia trošička nepríjemne, no za barovým pultom sa menia na legendárnych zabávačov. Všimol som si to už druhý rok. Okrem toho prišiel na Barmanské Vianoce s naozaj zaujímavým drinkom. Pamätám si, že minulý rok použil oflambované marshmallow, ktoré vytvorilo neskutočnú vôňu drinku. Tentorok použil sezam s olejom a ja som tak mal možnosť piť drink voňajúci po francúzskej bagete, poliatej olivovým olejom. Wau! Jeho prednáška sa niesla v temé Bartenders – Who Am I Really? a veľmi sa mi páčilo, že v obrazových materiáloch prezentácie použil všetkých ostatných zúčastnených hosťujucich barmanov, ktorým priradil vždy jednu dôležitú vlastnosť barmana. Jedinečne ich vystihovala a nám tak dala vedieť aký by sme za barovým pultom mali byť.
Erik Lorincz & Alonso Caballo – American Bar, London
Erik je druhá postava, ktorá je podobná Stanlymu Vadrnovi. Aj o ňom mi mnohí rozprávali, že stretnúť ho je viac nemožné ako možné. Mne sa to už druhýkrát podarilo. Tento rok si na Barmanské Vianoce so sebou zobral aj zamestnanca/kolegu/či ako sa oni v American bare nazývaju – brata. Spoločne nám ukázali kus histórie Hotela Savoy a American baru v hoteli Savoy v Londýne. Tieto veci ma fascinujú. Priestor, ktorý dlhé roky sála energiou a žije dodnes. Pri takýchto situáciach sa zamyslíte, že naozaj existujú miesta, ktoré vytvoril človek pred mnohými rokmi a aj práve vďaka tým ľuďom môžme získavať kus histórie a spoznávať nepoznané.
Večerná atmosféra sa preniesla z legendárnych priestorov do Záhiru. Ešte som nezažil, že by bol podnik až tak plný, aby sa v podzemných priestoroch vytvoril ,,externý“ bar a ľudia popri záchodoch stáli v rade a čakali na drink.
Viac sa z atmosféry tejto úžasnej udalosti ani nedá opísať. Tí, ktorí sa zúčastnili vedia. A všetci ostatní môžu dostať akurát tak iba jednu radu: Na budúci rok vynechajte jeden deň lyžovačky a rezervujte si miesto na 4. Barmanských Vianociach. Pretože my veríme, že táto tradícia bude pokračovať aj naďalej.
