Dosť odvážny názov na dvadsaťročného ,,sopliaka“, nie? Ešte nikde som nevidel u ľudí tak konkurenčný boj aký je v gastronómii. Ešte nikde som nevidel toľko osočovania a hašterenia za chrbtom iných, ako v tomto biznise. A možno práve slovíčko biznis je tomuto všetkému na vine.
Uplynulý piatok som sa s frajerkou zúčastnil tretieho ročníku 1. Kávového plesu. A hoci som už od začiatku vedel, kto všetko za ním organizačne stojí, rozhodol som sa ho zúčastniť. Nehovorím, že som neváhal. Váhal a dosť dlho. V hlave mi zneli otázky či to bude dobrý krok, a či to bude mať pozitívny alebo negatívny postoj od druhých voči mojej osobe a práci ktorú robím, alebo skôr ktorou žijem.
Dnes viem, že bola hlúposť zamýšľať sa nad týmito vecami. Nechcem byť obmedzovaný organizáciami, ktoré pôsobia na Slovensku. Chcem sa s ľuďmi stretávať a vymieňať si názor o našej práci, o našom hobby. Nebol som iný. V začiatkoch spoznávania barovej kultúry som odsudzoval všetkých a všetko len preto, že moji obľúbenci v remesle bojkotovali za lepší barmanský život na Slovensku. Až neskôr som pochopil, že to z ich strany nie je odsudzovanie. V podstate, ako tak premýšľam, prichádzam na to, že nikto profesne vyspelý v mojom okolí nikoho neodsudzoval. Ľuboš Rácz, Stanislav Vadrna či iní, nikto z nich verejne nepovedal, že ,,títo alebo tamtí“ sú najhorší ľudia na svete. Vyjadrovali sa precízne a s vysokou profesionalitou. Samozrejme, dali vedieť že s názormi niektorých ľudí či organizácii nesúhlasia. A mali to aj dokonalo podložené praktickými vecami spoza baru.
Môj prvý najväčší mentor v živote, moja profesorka techniky obsluhy, mi vždy vravela, že všetko ti niečo dá. Aj dobré aj zlé ti pridá do života skúsenosť. Je len na mne ako ju pochopím.
A preto bolo z mojej strany rozumné zúčastniť sa plesu, na ktorého vstupenke a plagátoch bola Slovenská Barmanská Asociácia či iné organizácie spájané s menami ľudí, na ktorých padajú negatíva za negatívami. Samozrejme, ako som spomenul na začiatku, je to biznis. A v biznise sa točia peniaze. V tom gastronomickom sú to nehorázne sumy, ktoré si častokrát nevieme predstaviť. No takéto čísla svietia na kontách tých ľudí, ktorých kvalita nezaujíma. Zaujímajú ich obraty a to či čísla stúpajú extrémne rýchlo. A potom sú tu tí, ktorí každé jedno zarobené euro vrátia naspäť a snažia sa kvalitu svojho podnikania dostať každým dňom o stupeň vyššie. A takí, takí samozrejme na plese boli tiež. Či priamo zúčastnení alebo formou sponzorov.
Čo bolo milé, pri príchode nás privítali organizátori podaním ruky. Vtedy som si uvedomil, že nikto z nás nie je viac. Sme tu, lebo máme radi kávu. Niektorí svetlo praženú, iní tmavú, tamtí výberovú a ďalší zas horkú… . Boli sme tu však kvôli jednej komodite, ktorá sa dá pripraviť a poňať na viacej spôsobov.
Pri stole sme sa stretli tí, ktorí máme najbližšie k tej (podľa nás) najlepšej. K výberovej. A hoci niektorí sme sa poznali, prínosné boli pre nás nové nadviazané kontakty a vznikajúce profesné priateľstvá. A o tom to celé bolo, je a bude. O spoznávaní, nadväzovaní nových kontaktov a nadväzovaní búrlivých tém na stále jednu jedinú tému.
Ples mal svoje slabšie miesta, to uznávam. Odovzdávanie cien najlepším baristom za rok 2016 bolo z istého pohľadu pre mňa negatívne. Ale opäť je to moja subjektívna vec. Jednak neuznávam súťaže, pretože doteraz som sa pri nich vždy stretol s neobjektívnym hodnotením. Na druhej strane, vedel som kam idem. Vedel som kto za udalosťou stojí a bolo mojim vlastným rozhodnutím prísť alebo nie. Pre zviditeľnenie sa dá robiť všeličo. A preto túto časť plesu beriem ako istý typ marketingu. Uskutočnilo sa to, odsedel som si to, a ples pokračoval ďalej. Plný hviezdnych prekvapení, kvalitnej hudby, dobrého programu, skvelých nápojov, chutného jedla, kávy a mnohého ďalšieho.
Vyzdvihujem tiež prácu Vlada Kmeca, Šimona Janíka a ich dvoch kolegov. Stáli za strojom a filtrami a pomáhali dotvárať atmošku.
Podujatie malo pre nás rozmer niečoho, čo sa zapíše do súkromnej histórie. Bol to náš, s frajerkou, prvý spoločný ples a môj vôbec prvý nepracovný. Ďakujem organizátorom, že spravili najviac, ako sa dalo a pripravili krásne podujatie a nablýskanú show. Určite sme tu neboli naposledy 🙂
P.S.: Pocitovo najlepší moment bol okrem spokojnej a usmievavej priateľky aj čas, kedy sa prezradilo čo bude s peniazmi za tombolu. Boli darované OZ Iskierka v Trnave, ktorého krstným otcom je môj kamarát Patrik Herman. Paťo, som rád, že som aj takto netušiac mohol prispieť na dobré veci.
