Je neskorá nočná hodina a mne to opäť začína myslieť. Opäť treba napísať niečo múdre? Nie. Tak svoje články neberiem. Píšem lebo ma to baví a pevne, aspoň v maličkom kútiku duše verím že práca, ktorú vykonávam a ktorej aj venujem väčšinu môjho blogu zaujme ľudí, prevažne žiakov odborných škôl študujúcich služby ako kuchár/čašník a podobne, ktorí okolo seba vidia len to, že ich odbor k ničomu neprivedie. Myslím tým to, že by sa aj chceli venovať tomu, čo študujú a čo im vtĺkajú do hláv, ale NAČO?! Veď aj tak skončia za výčapom v krčme tretej cenovej kategórie (áno viem, tie cenové kategórie už neexistujú). To si možno myslia, ale práve ja ako ich ,,spolužiak“ a človek, ktorý ide od úplnej nuly, im chcem ukázať, že nemusia celé svoje školské obdobie stáť za výčapom v zafajčenej krčme. Joj, ako som sa rozpísal, toto by chcelo samostatný článok…
Už sa pár ľudí dozvedelo, že som zmenil pracovisko. Nie mesto práce, len pracovisko. Vymenil som barové ,,barmanské“ prostredie za to barové ,,baristické“. Nejdem tu hodnotiť, kde je lepšie, pretože tí, čo ma poznajú vedia, že keby sa to čo i len trocha dalo, najradšej by som pracoval týždeň ako barman, týždeň ako barista a takto to striedal. Aby som mal neustálu prax aj z jedného aj z druhého. Žiaľ, taký podnik ponúkajúci toto v Prievidzi nepoznám. Možno ho raz vybudujem ja 😀 , ale to je ešte vo hviezdach. Možno ešte ďalej. Pracoval som 11 mesiacov na poste barmana. Vhodený priamo za bar s nulovými skúsenosťami nevediac ani z akých surovín pripraviť Vesper, drink tak lahodiaci Jamesovi Bondovi. Snažil som sa učiť všade, na rôznych workshopoch, od ľudí na to najpovolanejších či z internetu a kníh, ktoré som kupoval na bežiacom páse. Ako správne pripravovať miešané drinky, odporučiť lepšiu whisk(e)y, … . Bol som vhodený do vody a snažil som sa aj preto, aby som si nespravil zlé meno. Kto vie, aké som si ho nakoniec spravil.
Dnes teda zastávam pozíciu človeka, ktorý sa hrá s kávou. Zámerne hovorím hrá, pretože ja nepracujem. Mojou náplňou je jednoducho pripraviť ľuďom kávu – ten nápoj, po ktorí si cielene prišli, pretože sa chcú nabudiť, majú tu pracovný meeting, chcú sa len tak porozprávať či relaxovať pri čítaní knihy. Jednoducho hovorím tomu že sa hrám. Aj keď to vyznie, ako keby som nič nerobil. Vedel som do čoho idem, tešil som sa a trocha aj obával. Veru, dnes vám veľa ľudí nasľubuje a je to presne naopak. Tu pracujem už osem mesiacov a stále to ide iba k lepšiemu. Na študenta mám dobré pracovné podmienky, dobré pracovné vzťahy a dobrý sortiment produktov či technického vybavenia, s ktorým pracujem. Jednoducho sa do práce teším.
A potom tí zákazníci. U nás (zámerne hovorím ,,u nás“, pretože v kaviarni sa cítite ako v obývačke) tvoria základ stáli zákazníci. Tí, čo sa ráno zobudia a nedať si kávu by bolo ako neumyť si zuby. Nech si už pýtajú čokoľvek – od pressa, cez piccolo po maxi cappuccino, pripravím im vždy to, čo chcú a nenásilne im vysvetlím ako to je správne. Aj preto sa mi v poslednom čase nestalo, žeby som slovo piccolo počul nejako často. Vďaka!
Títo domáci, ako som vytvoril pomenovanie pre našincov, ktorým pripravujem kávu vidiac ich už len vchádzať cez dvere, tvoria veľkú časť našich zákazníkov hlavne v doobednajších hodinách. Poobede nastupuje aj tzv. cudzia klientela, kedy sa do kaviarne prichádzajú usadiť mladšie páriky, ľudia v produktívnom veku, ktorí si tu dali schôdzu so známymi či starší ľudia. A keďže (zatiaľ) nefigurujeme ponukovým lístkom, vždy im vysvetlím, že sa s nimi veľmi rád porozprávam. O tom, čo im môžem ponúknuť, o tom, že im rád poradím keď nevedia, či si majú dať cappuccino alebo espresso, či chcú minerálku alebo čaj (a prečo si dať práve náš čaj) alebo aká je naša zimná/letná ponuka. Úplne jednoduchý predaj produktov, ktoré sa však rečou dajú predať lepšie ako keby ste ponúkali tú najlepšiu odrodovú kávu na svete, pretože to deklarovala nejaká firma a všetko by ste to mali prehľadne spísané na nejakom papieri. A oni doslova ,,žerú“ tieto informácie. (slovo žerú cháp aj ako niekto je niečim natoľko pohltený až je z toho milo prekvapený) A potom príde vždy ten najlepší záver, ktorý sa skladá zo slov ako prídeme opäť, dúfam, že vás tu nájdeme aj na budúce, odteraz budeme chodiť už len sem a podobne. A to sú tie najlepšie slová. V malej kaviarničke mimo centra mesta možno veľa krát lepšie ako vysoké sprepitné. Snáď tomu chápete. Taký zákazník, ktorý sa sem vráti 50 krát je oveľa lepší ako ten, čo sa ma snaží ohúriť vysokými sprepitnými a nepríde už nikdy. Pretože ten prvý mi dáva najavo, že to, čo robím, robím dobre a presne podľa jeho požiadaviek.
Som rád, že takejto cudzej klientely je u mňa každým dňom viac a viac. Česť však všetkým hosťom 😉
