Minútka pri káve: Tatarák season

Sezóna tekvíc, zemiakov, mrkvy, čerešní a iných plodín. V gastronómii je sezónnosť tak dôležitá, že kto ju dnes nevyužíva vo svoj prospech, s určitosťou nemá prosperujúci biznis. A cez všetku túto sezónnosť k nám na Slovensko zavítala nová ,,plodina“. Tatarák a jeho sezóna 🙂

Toľko článkov, čo sa už vznieslo na túto tému… no môžem byť jediný bez reakcie? NIE!

Surovému mäsu vstup na tanier ZAKÁZANÝ!

Tepelne neupravené mäso je podľa nariadení hygieny na Slovensku podávať zakázané. To je holý fakt, ktorý sa však narúša tatarákom. A tak, hoci vedomí si tohto zákona, rozhodli sa bloggeri z Bratilicious usporiadať Tatarákový festival. Prinútila ma celá táto kauza trocha popremýšľať o tom, prečo tak urobili. Na jednej strane som im nesmierne vďačný, že sa snažia pozdvihnúť gastronomickú scénu na Slovensku. Na druhej strane – ako lajk, hosť, človek čo sa všetkému len prizerá a nemá blízko ani na jednu stranu tejto kauzy – sa pýtam, prečo sa rozhodli organizáciou tejto udalosti tak verejne ,,provokovať“ hygienu?

Ani jeden nie je na vine. Každý si predsa chce robiť svoju prácu poctivo

Áno, je to pravda. Ani jedna strana, ktorá je súčasťou aktuálneho boja nie je na vine. Už počas strednej školy nás učili, že súčasťou gastronómie sú aj kontrolné úrady. A kontrolné sa nevolajú kontrolné len tak pre nič za nič! Sú tu na to, aby dohliadali na všetko to, čo je stanovené zákonmi, nariadeniami či príkazmi. Pretože inak by tu vládla anarchia. A hoci poznám množstvo podnikateľov, ktorý na kontrolné orgány nemajú dobrého slova, ich nevyhnutnosť byť v okolí a robiť si svoju prácu vytvára istý dojem rešpektu pre každého jedného majiteľa podniku.

Bratilicious sa snažili robiť svoju prácu poctivo. Ale vytvorením Tatarákového festivalu rozdúchali oheň, ktorý tlie a nejde vyhasnúť. Je naozaj skvelé, že sa snažili situáciu operatívne riešiť s príslušnými orgánmi. Ale nemalo sa toto diať pred samotnou myšlienkou zorganizovania festivalu?

Kedysi sme partia kamarátov organizovali folklórne veselice. Ani jedna sa však nezaobišla bez rokovaní so všetkými inštitúciami, ktoré akosi súviseli s našim konceptom. A to sme mysleli aj na úplne podrobnosti – napríklad veci týkajúce sa prístupových ciest. Len malá nepotrebná časť na prevoz techniky nám dala zabrať niekoľko rokovaní s primátormi a inými mestskými organizáciami, aby sme sa tak vyhli zbytočným pokutám, na ktoré sme ani nemali financie.

Preto mi príde riešenie konceptu až po jeho zrušení príslušnými orgánmi ako neuvážený bod, ktorý sa mohol riešiť dopredu s hľadaním možnej vhodnej alternatívy.
A keď už preberáme obe strany, zarazila ma predsa aj tá kontrolná. Nie je to síce potvrdená informácia ale organizátori tvrdia, že hygienička sa im po telefóne vyjadrila týmto spôsobom: ,,Ak by tatarák zmizol z každej reštaurácie na Slovensku, mne je to jedno“. Ach, ako mám rád ľudí, ktorí hľadia iba na svoje blaho a ostatných majú na háku… .

Nech už bude záver tejto šlamastiky akýkoľvek, svoj hlas o ponechaní a schválení tataráka ako tepelne neupraveného jedla, som v petícii podpísal. Pretože mi chutí a patrí do histórie našej krajiny (spolu s Českom)

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.