Komentár: Aktuálny Bar Magazine

Už dávno som sa tak nezačítal do niektorého z čísel časopisu Bar Magazine, ako do toho aktuálneho. Tvorcovia ho venovali téme Cestovania a Vzdelávania. A tak s listovaním som sa aj ja preniesol trocha späť v čase, do prvých spoznávaní gastronómie na Slovensku.

Ako prvý som si prečítal článok zo sekcie o káve. Som veľmi rád, že hoci už neprispievam do tohto časopis, štafetu po mne prebral Dominik Novák. Kladiem si dokonca vetu, či som ja nemal byť nasledovníkom v písaní článkov po ňom, pretože tak by tá odborná hierarchia bola najsprávnejšia. Domink píše veľmi jednoducho a pritom náučne a zaujímavo. A to ma na jeho článkoch pre BarMag baví. Mám rád články od ľudí, ktorých osobne poznám. Vtedy si najradšej nájdem tiché miesto alebo park, a toto čítanie si „prevtelím“ do hlasu písateľa. To je akokeby ste ho počuli naživo. Akurát s tým, že tento text si môžete uchovať navždy a vždy sa k nemu vrátiť, keď si nie ste istí alebo si chcete informáciu oživiť.

Dominik píše o rôznych možnostiach učenia v kávovom svete. Má vo všetkom pravdu. Dnes je priam až prehltený svet možnosťami. Stačí len chcieť, a to je niekedy úplné jadro toho, kto sa kde nachádza so svojimi vedomosťami a zručnosťami.

Pamätám si, keď sme po Aeropress šampionáte stáli pri bare Urban House ja, Dominik a Dušan Pavelka. Chlapci žartovali o tom, kedy končím školu a kedy vlastne nastupujem do ich podniku. Vtedy som sa iba zasmial a povedal som: ,,Nikdy!“ Vyľakaný z toho, čo som videl, z tej plnky hostí a veľkej práce, ktorá padala na baristu. O niečo neskôr som už stál za pultom Urban Bistra na prvej skúške a úplne doslovne bol vhodený do rieky, aby som sa naučil plávať. Dominik mi dal lekciu, ktorá ma mnohému naučila a to bolo super.

Ono nikdy nie je zlé absolvovať akékoľvek školenie či stáž. Môj prvý kurz, barmanský, bol pod hlavičkou SkBA, ktorá sa v tom čase, ako sa vraví, topiaca slamky chytala. Mnoho barmanov s ňou nesuhlásilo či dokonca proti nej bojkotovali. My ako študenti sme však boli radi za možnosť vidieť horiaci drink alebo sedem farebných vrstiev v pohári 😀

Nezatracujem žiaden kurz, ktorý som mohol v živote absolvovať. Možno len prehodnocujem, či tie alebo tamtie peniaze by som dnes neinvestoval do lepších sfér, u ľudí, ktorí by ma to naučili lepšie. Ale to je dnešok. Vtedy to pre mňa bolo bohaté a hoci mnoho z vecí, ktoré som sa na kurzoch počas strednej školy naučil s pribúdajúcimi trendami nevyužijem, základy, ktoré som nadobudol ma sprevádzajú každým dňom.

Ďalším „flashbackom“ bolo pre mňa krátke interview s Ľubošom Ráczom, v rovnakom vydaní Bar Magazine, na strane 14. ,,V Záhire sme stažam otvorení, viacerí ju už u nás absolvovali“, znie ako keby som sa mal pihlásiť, že presne ja som bol jeden z tých, ktorí mali možnosť v novom Záhire stážovať.

Po čerstvých osemnástinách som bol v komentári na jeden z mojich blogových článkov priamo Ľubošom pozvaný do Záhiru. Vraj si skúsiť, aké je to za reálnym barom. Pamätám si, ako som si to všetko plánoval: akým vlakom pôjdem, na akú MHD prestúpim, kde budem bývať a kde sa budem stravovať. Veľa vecí bolo úplne inak, napríklad: stravovanie z blízkej pizzerie som vymenil za rýchle potraviny a párky v Záhire, ktoré vtedy boli akýmsi zamestnaneckým jedlom. Za jeden celý deň som ich tam konzumoval asi trikrát, lebo mi bolo ľúto odísť sa najesť a premrhať čas, ktorý mi bol poskytnutý. Mojou hlavnou úlohou bolo umývať poháre počas rušného barového večera a keď sa zadarí a bude čas, tak sa mi budú venovať. Prvý večer som mal dosť a jediné, čo som si prial bola posteľ a spánok 😀 Druhý deň som už skúšal používať shaker, stirovať v miešacom pohári. Prvýkrát som sa dozvedel o espresse z výberovej kávy, o ktorej som dovtedy vedel iba ako o filtrovanej. No bolo toho naozaj dosť a vznikol z toho aj jeden z článkov, ktorý si môžete prečítať po kliknutí sem.

Poslednou z vecí, ktorá ma zatiaľ upútala bol článok z Junior Bartender Challenge. Ľuboš Končok s Pernod Ricard Slovakia vytvorili aj tento rok nezabudnuteľný zážitok pre študentov stredných škôl, ktorého hlavným cieľom absolútne nie je súťaž. Podľa mňa ide skôr o kreativitu, komunikáciu, kooperáciu a rozvoj komunity. Mladej začínajúcej komunity barmanov. Myslím, že po dvoch ročníkoch, ktorých som sa zúčastnil (roky 2015 a 2016) mám právo to takto zhodnotiť. Boli to skvele dni, ktoré si organizátori pre nás pripravili. Boli to super dni, vďaka ktorým sme získali nové priateľstvá a tie udržiavame doteraz. Stretávame sa spoločne na akciách alebo si sem tam napíšeme, sledujeme sa na Instagrame a podobne. Pointa celého JBC tak vo mne vyvoláva skvelé spomienky na rôzne aktivity alebo ochutnávky, ktoré mnohí pracujúci v gastre nemajú šancu zažiť. Či už išlo o ochutnávku portfólia G. H. Mumm champagne, skvelého jedla, párty, školenia z Jamesona a Becherovky alebo rozptýlenie v podobe golfu.

Ako píšu autori článku na strane 57, ,,… na záver už len toľko, že nas to stále baví a napĺňa, Najmä preto, že vidíme, ako chuť, záujem a úroveň žiakov rastie, a sme radi, že môžeme byť pri tom. Tých, čo už školu úspešne ukončili stretávame v baroch, pijeme ich drinky, alebo sa o nich dozvedáme z blogov, článkov a úspechov zo súťaží…“ asi je to super pocit vidieť odovzdané skúsenosti pretavené do praxe a kvalitnej gastronómie. Avšak nič z toho by sa neudialo bez vás. Ani v mojom živote by to tak bez Dominika, Ľuboša či ľudí z Pernodu nebolo. Patrí vám nie len moja vďaka, ale vďaka všetkých, ktorým ste dali príležitosť rásť a teším sa z toho, že stále idete ďalej v tomto stážovaní a školení.

No a vy, drahí priatelia, určite investuje to nového čísla Bar Magazine, pretože vám poskytne mnoho cenných rád, prípadne spomienok tak, ako to bolo u mňa.

Pekný víkend 🙂


Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa na odber podobných!

Nie, nebudem vás otravovať blbosťami. Iba vždy, keď uznám za vhodné, dám vám vedieť o novom článku na mojom blogu. A ak vás to bude otravovať, jednoducho sa z odberu odhlásite. Nič viac a nič menej. To je fér, nie?

Leave a Comment