Učili sme sa zo starých kníh, lebo školstvo je v tejto krajine také, aké je. Fascinovali ma čiernobiele obrázky vzorne upravených čašníkov nosiacich rovnošatu. Tí, čo sa hodiny preháňali na rajónoch interiérov a terás známych podnikov. Učitelia hovorili: ,,je to staré, ale stále platné a má to hlavu aj pätu“. Jednofarebná košeľa, najlepšie biela. Rondón, príručník, čierne nohavice a vyčistené spoločenské topánky. Všetko toto je dnes preč.
Nastúpila nová éra
Vstúpte dnes do prevádzky väčšiny gastronomických zariadení a rozhliadnite sa. Vo väčšine nastane problém. Nečudo, že sa zákazník nevie pozdraviť. Nevie komu. Všetci vyzerajú rovnako. Aj personál aj hostia. Oddeliteľnosť žiadna. Lakovky vymenili tenisky, bielu košeľu pestrofarebná a náušnice s piercingami už nie sú tabu. Do tváre čašnícky sa nepozriete, zakrývajú ju neupravené vlasy.
Durdenie sa a následné pochopenie
Pred troma rokmi sme to nenávideli. Stáť na odbornom vyučovaní či na praxiach v hoteloch v rovnošatách, s kravatami a košeľami, ktoré nás dokázali aj dvanásť hodín škrtiť. Každá nová škvrna na nohaviciach počas mojej praxe v štvorhviezdičkovom zariadení mi spôsobovala problém naviac. Ako ju odstrániť? Ako ju vyprať? Ráno predsa musím ťahať raňajky… . Prvá hodina odborného vyučovania nebola iná. Stáli sme v rade a učiteľka polovicu dievčenskej časti poslala upraviť si vlasy a oznámila, že namaľované nechty, či prstene na rukách nabudúce tolerovať nebude.
Boli sme zdutí, znechutení a videli sme sa na polceste prestupu na iný odbor. Dnes to však plne chápem. Všetko to malo zmysel.
Som znechutený aj teraz, no z opačnej strany
Mám možnosť ročne navštíviť množstvo hotelov, kaviarní, pubov, reštauráčných či iných gastronomických zariadení. A až zo trištvrtiny som znechutený. Podpriemerné podniky, ktoré sa ženú za ziskami a doslova kašlú na kvalitu. Gastronómia stúpa hore, no to čo sa stále dá nájsť na malom Slovensku, je priam až nechutné. Častokrát ma obsluhovali ľudia, od ktorých mi nebolo pochuti jesť to, čo mi priniesli. Špinavé ruky, dlhé nechty, neupravené vlasy visiace do taniera. Len zlomok toho, čo sa mi stalo. A že som náročný? Nie. Len chcem kvalitu za to, za čo si platím.
Ono to príde
Nové podniky rastú ako huby po daždi a v niektorých vidno veľký potenciál. Akoby čerpali práve z kníh, ktoré ,,už nie sú aktuálne“ a snažia sa prinavrátiť miestu podávania jedla, kávy či drinkov noblesu. Úžasné! Toto chcem(e)! No mám(e) na to posunúť to ešte ďalej. Enormné množstvo študentov, ktoré dnes vychovávajú stredné odborné školy produkujú masu čašníkov, kuchárov, hotelových manažérov, ktorých uplatnenie upadá po odchode zo školských priestorov. Dreli nad knihami z marketingu, manažmentu, tí šikovnejší sa dostali do najlepších slovenských hotelov, kde si skúšali prácu s nadštandardnou klientelou.
Možno by predsa len bolo dobré otvoriť tie zažltnuté strany kníh aj v škole a poučiť sa o tom, ako sa robí pohostinnosť a kvalitná práca v gastronómii.
Česť všetkým, ktorí svoju prácu vykonávajú poctivo.
Zdroj obrázkov: https://lovindublin.com/opinion/7-things-restaurants-really-piss,
Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa na odber podobných!
Nie, nebudem vás otravovať blbosťami. Iba vždy, keď uznám za vhodné, dám vám vedieť o novom článku na mojom blogu. A ak vás to bude otravovať, jednoducho sa z odberu odhlásite. Nič viac a nič menej. To je fér, nie?
[mc4wp_form id=“1784″]
Nemôžem nič iné, ako súhlasiť s Vaším názorom a postrehom. Elegancia a noblesa dokáže vždy len a len potešiť a spríjemniť čas strávený či už v reštaurácii, bare, alebo kaviarni.
Už tu dávno nejde len o ,,mať za čo najmenej, čo najviac“. Ľudia očakávajú relax a zážitok. Inak by sa mohli najesť, hocikde 🙂
Ja som za kvalitu, trvám na nej , a kvalita začína vždy u ľudí – učiteľov, žiakov, neskôr je to personál, pretože stále podľa mňa platí: „Náš zákazník, náš pán“, ale to by si aj ten zákazník musel vážiť svoje peniaze a žiadať za ne kvalitu a potom by aj ten personál robil. Pretože ak zákazník nenechá peniaze personál a majiteľ nemá na výplaty, je to kruh, alebo špirála kvality. Bez teórie nie je prax , kto ju neovláda, nemôže zavádzať, kontrolovať a zlepšovať. Dnes, v čase veľkej konkurencie víťazí ten, kto ponúka zážitok a ten začína príjemným úsmevom, upraveným vzhľadom, dobrým slovom, privítaním hosťa a potom ostatné.
S týmto plne súhlasím 🙂