One Guest. One Life.

Guestbartending | Stanislav Vadrna – Nikka whisky ambassador

Záhir coffee & drinks Nitra

Keď som sa týždeň pred akciou dozvedel, že sa niečo také ako guestbartending bude konať na Slovensku a ešte s tak významným človekom pre slovenskú barovú scénu, neváhal som ani minútu a okamžite som rozmýšľal len nad tým, že sa tam musím dostať. Ono keď počujete dve mená – Ľuboš Rácz a k tomu Stanislav Vadrna viete, že nič iné ako pekný večer v profesii, ktorej sa snažíte naplno venovať, Vás nečaká. V podstate som to hneď od začiatku bral ako workshop. Bol som dokonca opravený, že je to guestbartending ale vraj ak budem pozorne počúvať, môže to byť pre mňa aj veľmi poučný workshop. A tak aj bolo.

Rozhodli sme sa s kamarátom dostaviť do Nitry o čosi skôr. Čakali sme, že Záhir coffe & drinks – miesto konania akcie – bude preplnené už pár hodín pred dvadsiatou hodinou (oficiálny začiatok). Nebolo tak a našli sme si veľmi dobré miesta priamo pri bare, kde sme videli z polovice pohľadu čo sa deje za barom a z druhej polovice zase situáciu pred barom.

Bolo trištvrte na sedem, keď sme už sedeli a sledovali prípravu Stanislava Vadrnu. Bolo na ňom vidieť nervozitu ale nikomu to neprekážalo, pretože každý vedel, že svoju prácu si urobí ako inak – najlepšie. Ale nečudo, veď človek, ktorý stojí v danom podniku prvý raz oproti hosťom sa musí istý čas zohrať. Len veľké plus, že to Stanlymu trvalo pár minút. Keďže bol podnik ešte poloprázdny, dali sme si rýchlo podpísať (samozrejme aj s venovaním) Paparazzi Bar Book, ktorú napísal a vydal v roku 2010 a vôbec ju pre zasvätencov barmanstva netreba predstavovať.

Všetky drinky pripravované a servírované v ten večer pozostávali z hlavnej zložky – Japonskej whisky značky Nikka. Čudujete sa? Veď nám ich pripravoval jej ambassador pre EU ;-). Niečo po dvadsiatej som dostal prvý drink – Blood & Zen. Nikka From the Barrel, cherry brandy, orange juice a vermouth rouge. Krásička. Na začiatku jemnosť až pomaranče prechádzajúc do lahodnosti whisky. Kolega si dal Nikka Boulevardier – Nikka Yoichi 10 y.o, Martini Gran Lusso a Campari. Dosť ,,dymový“ drink by som povedal. Ľudia pribúdali, o pár minút bol Záhir plný a s nimi aj ľudia/barmani zo všetkých kútov Slovenska. Každou jednou minútou sa atmosféra uvoľňovala. Čochvíľa sme sa už smiali a Stanly na mňa začal pôsobiť ako človek, s ktorým sa poznám dlhé roky. Snažil som sa vnímať ho a jeho pohyby pri príprave drinkov. Dosť som zostal prekvapený, keď premiešaval suroviny v shakeri. Zo začiatku to vyzeralo dosť čudne ale každým ďalším drinkom, ktorý som videl premiešať v tej ,,trojdielnej skrinke“ som si uvedomoval, že je to niečo výnimočné. Vyzeralo to ako akýsi rituál, kedy sa Stanislav pozeral niekde mimo a mal som pocit akoby sa snažil vnímať všetko, čo sa v shakeri deje. Akoby hypnotizoval každú jednu kocku ľadu aby si robila svoju prácu. Akoby pridával ďalšiu surovinu, ktorá sa nedávkuje z fľaše, ani cez pourer ani cez odmerku ale cez ruky, pohyby, myseľ. Waw! Naozaj som sa ocitol na rituále farieb, chutí, vône … . Najkrajšie bolo, že ani jeden drink nebol servírovaný bez tohto rituálu. Či už sa pripravoval v shakeri alebo v mix glasse, vždy tomu bola pridaná tá posledná surovina.

S vyššou nočnou hodinou sme zistili, že máme asi najlepšie miesta na sedenie v podniku. Všetko sme videli a ku všetkému sme boli blízko… a hlavne Stanly mal blízko k nám a my zase k nemu, takže rozhovory boli povinnou súčasťou. Ozaj skoro som zabudol. Jedna vec svietila v Záhire tiež dosť výrazne. Bol to Rudolf Slavík. Kiežby tak ešte v živej podobe ale nie, bola to knižka – Barman Rytířem Čestné Legie – ktorú Stanly vystavil pred akciou a my sme boli svedkami úžasného Stanlyho talizmanu. ,,Kde môžem dať Rudolfa?“ znelo keď hľadal vhodné miesto na vystavenie knihy. Niektorí sa zasmiali, lebo to brali zo srandy, iní sa zasmiali lebo videli to čaro, ktoré sa v tej vete skrývalo. Tá kniha tam bola po celý večer, celý čas bol Rudolf Slavík za Stanislavom. Mám tú knihu doma, dostal som ju od kolegu, s ktorým som práve sedel a vnímal tento gusetbartending. Bol som šťastný, že som čítal niečo, čo akoby v danej chvíli držalo ochrannú ruku nad celou akciou. No ale vráťme sa k drinkom. Pretože už bolo okolo jedenásť hodín v noci a my sme mali na stole Záhir touch a Ito flip. Milujem sladké drinky s nádychom jemného alkoholu. Ito flip bol podľa mojich predstáv. Asi by som ho z celého večera vybral ako drink, ktorý mne chutil najviac. Keď som sa tak pozeral na menu, zistil som, že sme neochutnali už len dva drinky. Tak som si objednal Vieux Carre, čo bol dosť silný drink zostavený z Nikka From the Barrel, Martel V.S. Dubonnet, Benedictine, Angostura, Peychaud’s bitters. Po tomto drinku som už preistotu presedlal na nealkoholické výtvory Maťa – barmana Záhir coffee & drinks. Mizuwari (Nikka From the Barrel, water or club soda) bol posledný a jediny drink, ktorý som nedegustoval.

Ale za to som dostal jedinečnú prednášku, ako tento drink perfektne pripraviť, dokonca ako ho profesionálne premiešať, či aký je rozdiel medzi Nikka whisky podávanou s vodou a podávanou so sódou. To už sa však blížila jedna hodina ráno a tak sme si spravili ešte pár fotiek, rozlúčili a podali si ruky so Stanlym, Ľubošom, celým personálom Záhir coffe & drinks v Nitre a ďalšími hosťami a vybrali sa naspäť domov.

Malo by asi nasledovať zhrnutie ale načo. Ak ste sa dostali s čítaním až sem, musíte uznať že to musel byť pre mňa a ostatných ľudí veľký zážitok. Vidieť na jednej strane baru Stanislava Vadrnu a na druhej Ľuboša Rácza a jeho team ako miešajú ,,ostošesto“, to sa už asi najbližšie ani neuvidí. A s tým som na túto akciu aj išiel. Bolo mi totiž povedané: ,,…ale prídi si to užiť, bude to stáť za to. Na Slovensku ho neuvidíš tak ľahko pracovať…“ A tak som tam bol. Videl, zažil, ochutnal, vzdelával sa. Organizátorom – Ľubošovi Ráczovi a jeho podniku Záhir coffee & drinks v Nitre, ako aj celému jeho teamu a samozrejme Stanislavovi Vadrnovi patrí veľká vďaka za atmosféru, ktorú na pár hodín vytvorili.

photo by: Martin Halmo, all rights reserved by Barkultur s.r.o.