Je správne, že Kúpele Bojnice budú vyberať vstupné do areálu? Nemyslím si

Keď sa Slovenské liečebné kúpele, š. p., Bojnice 1. novembra 1995 privatizovali, nikto by si nemyslel, že o 25 rokov neskôr si tam niekto bude robiť čokoľvek sa mu zachce. A možno ani nikomu neprišlo na um, že sa širokej verejnosti bude prikazovať platiť za vstup do kúpeľného prostredia.

A tým niekým je Ing. Slavomír Eliáš, ktorý sa k majetku dostal vďaka privatizácii tretej vlády Vladimíra Mečiara. Práve ten sa pustil do veľkolepej obnovy kúpeľov, ktoré dnes vyzerajú veľmi nevkusne. Úkaz ‚vežičkovania‘ každej jednej stavby je snáď ojedinelý v celej Európe a doteraz rozmýšľam, koho to bol vlastne výmysel. Stavby vyzerajú nevkusne a naviac sa absolútne nepodobajú mestskej architektúre (čo bol pravdepodobne zámer). A možno sa celé odvolávajú na dominantu mesta, Bojnický zámok, no v tomto prípade sa nedá takýto skvost hocičím napodobniť.

Ďalším extrémom je vyhliadka nazývaná Čajka, ktorá sa týči nad mestom. Ďalší úkaz, ktorý mal byť vysoký až 60 metrov bol nakoniec pamiatkármi neschválený. Dnes je to teda len 30 metrov vysoký chodník, v rámci ktorého vie priemerná štvorčlenná rodina minúť 32 eur. To ešte nepočítam cenu za parkovisko pri jej vstupe. Že sa samotná vyhliadka týči ako dominanta mesta a kazí výhľad na Bojnice, ktorému donedávna vládol Bojnický zámok a zelená príroda, je na ďalšiu debatu.

Posledný veľký úkaz monopolistického podnikateľa kúpeľného mesta na seba nenechal dlho čakať a posledné dni otriasla médiami správa, že vstup do areálu Kúpeľov Bojnice bude spoplatnený. Nasvedčujú tomu turnikety, ktoré pribudli pri samotných vstupoch s informáciami o vhodení mince pre sprístupnenie.

Je to správne?

Ing. Eliáš sa pre médiá vyjadril, že úprava pozemkov vo výmere viac ako 100 ha ho niečo stojí, o pozemky sa stará a zveľaďuje ich. Poďme si teda povedať niečo o povinnostiach plynúcich pre prírodné liečivé zdroje, ktoré Kúpele Bojnice majú a ktoré sa nachádzajú na území, ktoré má byť pre vstup fyzickým osobám v budúcnosti spoplatnené.

Začnime Ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. (Ústava Slovenskej republiky), ktorý v Prvej hlave, Prvého oddielu, Článku 4, Odsek 1 hovorí, že: ,,Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.“

Ústava Slovenskej republiky je akýsi právny základ nášho demokratického štátu. Ak sú teda prírodné liečivé zdroje vo vlastníctve Slovenskej republiky a tá ich má chrániť, šetrne a efektívne využívať v prospech svojich občanov, je nemysliteľné, aby bol akokoľvek znemožnený prístup k týmto prameňom už len v rámci obyčajnej prechádzky v kúpeľnom parku (kúpeľný park je zákonom stanovená časť kúpeľov).
Ak sa pozrieme ďalej, existuje tiež zákon č. 538/2005 Zb. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 40, Odsek 2 hovorí, že: ,,Ministerstvo zdravotníctva je dotknutým orgánom vo veciach územnoplánovacej činnosti, na území kúpeľného miesta, na území s klimatickými podmienkami vhodnými na liečenie, na území ochranných pásiem prírodného liečivého zdroja, prírodného minerálneho zdroja a klimatických podmienok vhodných na liečenie.“

Ak sa schváli možný výber ‚vstupného‘ do kúpeľov, chcem sa spýtať, ako sa Ministerstvo zdravotníctva vysporiada s Ústavou SR? Je potrebné, aby sa Štátna kúpeľná komisia, ktorá je podľa vyššie spomenutého zákona zodpovedná za neodkladné ochranné opatrenia (§ 37 spomenutého zákona) zaoberala touto problematikou. Taktiež táto komisia môže podľa § 39 spomenutého zákona obmedziť vlastnícke práva, ak bol zákon zo strany prevádzkovateľa porušený.

Majú sa kúpele finančne zle?

Časopis TREND v roku 2018 napísal článok, ktorým popísal „Nenápadné Kúpele Bojnice, ktoré udivujú svojim ziskom“. V tom roku firma Ing. Slavomíra Eliáša premieňala na čistý zisk každé piate euro utržené od zákazníkov. Kúpele Bojnice a.s. tak patria nie len k najrentabilnejším podnikom, ale aj k tým najziskovejším v celej krajine. V tom istom rozhovore podnikateľ spomína aj investíciu viac ako 50 miliónov eur z vlastných zdrojov do vybudovania hotelových kapacít či obnovenia kúpaliska Čajka.
Prečo sa potom v médiách pri riešení povinnej platby za vstup do kúpeľov bráni výdavkami za kosenie a revitalizáciu? Dokonca sa (až) hrdí, že neberie žiadne štátne dotácie ani príspevky z Eurofondu. A kto mu v tom bráni? Asi vlastná pýcha, pretože práve takéto príspevky by ho určite odstrihli od niektorých príjmov, ktoré dnes, síce (zatiaľ) legálne, ale absolútne bez empatie, ‚pácha‘.

---

Lúky a lesy, v ktorých sme sa s rodičmi prechádzali ako deti začínajú byť pomaly neprístupné. Podnikateľ Ing. Slavomír Eliáš, ktorému kúpele patria si z tejto významnej mestskej časti robí vlastný biznis a pripomína mi to piesoček na ihrisku s jedným veľmi zle vychovaným a sebeckým dieťaťom. Akurát že teraz sa rozprávame o niečom, čo je zákonom stanovené ako prírodný liečivý zdroj.

Autor blogu je absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave,
študijný program Podnikanie v cestovnom ruchu
a aktuálne poslucháčom študijného programu
Manažment cestovného ruchu.