Ako mávnutím čarovného prútika. Stojím pred najväčším hotelovým kolosom Vysokých Tatier. Viem, že toto nie je len obyčajný hotel. Viem, že tento hotel písal históriu. Takéto miesta mám rád, no vstupujem do nich s rešpektom. Nikdy totiž neviete, čo sa odohrávalo za múrom tej či onej izby pred 100 rokmi
Krásny majestátny Grand Hotel Starý Smokovec dnes síce patrí do siete hotelov Tatry Mountain Resorts, manažment si však dáva extrémne záležať, aby sa z hotela nestal tuctový ubytovací komplex. Napomáhajú tomu nie len jedinečné architektonické prvky, ktoré môžete pozorovať z exteriérov, ale aj výnimočné profesionálne správanie personálu, ktoré je však stále podané so štipkou priateľstva.
Schválne by ma zaujímalo, čo by vás inšpirovalo ako prvé po vstupe do hotelovej haly. U mňa to bol masívny luster. A hneď za ním steny, stropy, dvere, zábradlie, okná, … …, toto všetko tu vytvára nezabudnuteľného ducha. Cítim sa ako na Titanicu. Tak teda nastupujem „na loď“ a tri dni sa budem „plaviť“ týmto čarovným miestom.
Recepcia a ubytovacia časť
Prichádzam okolo obeda a kvôli možným neskorším check-outom je moja izba ešte obsadená, respektíve upratuje sa. Dostupná tak bude o 14:00 hod. Za ten čas sa vydávam pozrieť okolie hotela a zisťujem, že v jeho tesnej blízkosti je lanovka na Hrebienok. Personál recepcie mi umožní odložiť si veci v miestnosti, aby som ich nemusel naspäť dávať do kufra auta.
Krátko po štrnástej hodine už mám vybavenú izbu. Nachádza sa na prvom poschodí, a ako zisťujem, práve dnes sa v hotelovej časti odovzdávajú do užívania posledné izby, ktoré sa vo veľkej rekonštrukcii hotelových izieb práve dokončili.
Nachádzam sa v klasickej dvojposteľovej izbe s väčšou spoločnou (manželskou) posteľou. Nechýba veľké kreslo, dostatok osvetlenia, priestranná kúpeľňa a jedinečný výhľad na tatranské štíty. Pri nich sa vám lepšie zaspáva aj vstáva, to mi verte!
V úvode ma na stole čaká pozdrav od riaditeľa hotela, s vlastnoručným podpisom a tanier plný ovocia. Sú to veci, ktoré dnes patria medzi samozrejmosť vyššieho hotelového štandardu a hosťom sú poskytnuté grátis. Čo ma však z izbového občerstvenia prekvapilo, nenašiel som tu žiadne pochutiny, ktoré často bývajú súčasťou minibaru. Rovnako tak som sa snažil nájsť rôzne prospekty o hoteli či informácie o možnostiach vyžitia v okolí, no márne.
Tak ako sa vždy snažím preveriť rýchlosť a ochotu hotelového personálu, volám na recepciu s jasným problémom nefungujúcej elektriky. Prekvapená recepčná si musí určite myslieť, že to môže byť dôsledok prerábky izieb. Na túto záležitosť sa však prichádza pozrieť, ani nie do piatich minút, údržbár hotela. Preverí poistky, no záver je jasný: Zle vložený elektronický kľúč – karta do prístroja na odblokovanie elektriny v izbe. Ospravedlňujem sa mu a situáciu hádžem na moju nevedomosť. Účel však je splnený a rýchlosť riešenia problémov otestovaná – prešli na výbornú.
Stravovanie
Hotelové zariadenia sa stále uchyľujú k ponuke jedál formou bufetových, samoobslužných stolov. Vyjde ich to ekonomicky lacnejšie a hosť ma pocit dostupnosti vysokej škály jedál. Je však potrebná rýchlosť dopĺňania jedál a zachovanie čerstvosti, napríklad aj formou chafingov.
Jedáleň je veľmi čarovné miesto v Grand Hotel Starý Smokovec. Zachované sú tradičné prvky stolovania po bokoch miestnosti, tiež veľké ikonické obrazy. Mohutné okná s výhľadom na tatranské končiare (presnejšie Slavkovský štít) vytvárajú pocit jedinečnosti – kde inde sa môžete najesť (začať alebo skončiť deň) s takýmto úchvatným výhľadom?
O jedlo sa primárne na mieste stará kuchár. Teda pri bufetovej ponuke skorej stretnete zamestnanca v kuchárskej rovnošate, ako čašníka. Obsluha je pri vás hneď po vybratí miesta na sedenie a ponúkne vám skvelé víno. Celá odbytová časť reštaurácie je síce veľká, v nedeľu počas raňajok však skoro nebolo kde stolovať. Výborným spôsobom sú aj pripravené sedenia pre rozličný počet ľudí, čo tak dokonalo rieši situáciu voľných miest pre ďalších hostí.
Z ponuky jedál tvorili na bufetovom stole ako tradičné slovenské jedlá, tak aj ryby, bravčové a hovädzie mäsá na rozličný spôsob. Všetko sa však nesie v akejsi Rakúsko-Uhorskej kuchyni a dokonalo to na danú reštauráciu sedí. Počas raňajok odporúčam objednať si kávu u personálu. Bude pripravená kvalitnejšia káva ako tá, ktorá vás čaká pri samoobslužnom spôsobe. Cappuccino bolo pripravené veľmi dobre, s textúrovaným našľahaným mliekom nevytŕčajúcim cez okraj šálky.
Wellness a oddych
Vstup do wellness centra vás možno prekvapí. Zísť niekoľko schodov môže byť hlavne pre starších ľudí trocha náročné, ak to však zvládnete, potom sa pohybujete už len na jednom poschodí plnom wellness aktivít. Teda nie ako v konkurenčných hoteloch, kde sa častokrát wellness rozprestiera na viacerých poschodiach a tak hrozí viacero úrazov pri presúvaní sa.
Hotel poskytuje niekoľko typov masáží, ktoré si jednoducho môžete vybrať aj na izbe (k dispozícii je ponuka v tlačenej forme) a zarezervovať si danú procedúru telefonicky. Klasická masáž je poskytovaná odborným personálom v miestnosti s jemným svetlom a relaxačnou hudbou. Pri klasickej masáži chrbta bola vopred so mnou odkonzultovaná sila, akou mi bude masáž poskytovaná. V trvaní 25 minút to ani pri vyššom tlaku nebolo vôbec bolestivé.
V bazénovom priestore sa nachádza väčší bazén okrúhleho tvaru, v ktorom sa dá pohodlne plávať dookola. Samozrejme je tu niekoľko ležadiel s výhľadom cez panoramatické okná na Starý Smokovec.
Saunový svet je v samostatnej miestnosti, s jemným svetlom tak, aby bola zaručená jednak intimita, ale aj akási oddychová zóna. Nájdete tu suchú fínsku, parnú ale aj infrasaunu, kneippov kúpeľ, vírivku a ochladzovací bazén, do ktorého však ja nemám odvahu vstúpiť. (Možno raz!)
Okolie plné zážitkov
Asi najväčšou výhodou hotela je poloha – srdce Starého Smokovca, len pár krokov od lanovky na Hrebienok. Takže úplnou samozrejmosťou je výlet na koncovú stanicu Hrebienka a následne pešo na Bilíkovú chatu, z nej k vodopádom a ak zvládnete, dostať sa môžete až na Rainerovú chatu. To sú ľahké túry, ktoré som vyšiel s teniskami na nohách, hoci mám rešpekt a pri ťažšej turistike by som s takouto obuvou neriskoval. Zvládnu to úplne v pohode aj deti, ktoré som cestou stretol vo veľkom.
No a tu už vám odporúčam odložiť telefóny a započúvať sa do prírody. Vypnúť a zrelaxovať. To je bonus, ktorý vám ponúka samotný les.
V prípade, že sa rozhodnete spoznávať Starý Smokovec alebo okolité miesta, priamo pred Grand Hotel Starý Smokovec nájdete zaparkované bicykle z tzv. bike-sharingu.
—————————————————————————————————————–
Hoci sa môže podľa fotografií zdať, že sa nachádzam v absolútne nehanebnom luxuse, zdanie klame. Krásne lustre a celková architektúra prezrádza, že Grand Hotel Starý Smokovec nie je len časťou Vysokých Tatier, ale Vysoké Tatry, spolu s horami zážitkov tvorí už viac ako 100 rokov. A teda patrí medzi akési ikony, ktoré nájdete ako na starých, tak aj na nových pohľadniciach.
Deti či frajerky sa budú cítiť ako na spomínanom Titanicu, a starší zas ocenia kvalitu služieb, ktorá je podaná na vysokej úrovni. Ale spať v izbách, ktoré kedysi obývali Fridrich August s rodinou (saský korunný princ), Eduard Beneš, bývalý britský premiér Harold Wilson, herec Vlasta Burian, hudobní skladatelia Alexander Moyzes, Eugen Suchoň a Ján Cikker, majster sveta v lyžovaní Toni Sailer alebo olympijský víťaz Emil Zátopek, bude pre vás určite zážitok.
Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa na odber podobných!
Nie, nebudem vás otravovať blbosťami. Iba vždy, keď uznám za vhodné, dám vám vedieť o novom článku na mojom blogu. A ak vás to bude otravovať, jednoducho sa z odberu odhlásite. Nič viac a nič menej. To je fér, nie?
[mc4wp_form id=“1784″]
