Škatuľkovanie ľudí do istých vrstiev či skupín je na Slovensku úplne bežná záležitosť. Ale ja to beriem, od mala som bol učený, že každý sa má tak, ako si sám spraví. Je jednoduché ľudí zaškatuľkovať a nevidieť to množstvo práce, ktoré stojí za tým všetkým. Taký je, bohužiaľ, aj momentálny obraz o blogeroch. A je pritom jedno, či na Slovensku alebo v zahraničí.
Ešte ja mám tú výhodu, že mám okolo seba viac dobrých ľudí a tak sa tieto reči ku mne dostanú len sporadicky. Ale stane sa. Hovorím o tom, že život blogera je častokrát prezentovaný ako oddychový životný štýl plný užívania si. Budem vás asi musieť sklamať. Realita je úplne iná.
Už zajtra ma môže niekto predbehnúť
Ak by som sa zameral čisto iba na prácu blogera, teda bez jeho akýchkoľvek vedľajších pracovných aktivít či dokonca štúdia, musel by som povedať, že to nie je celkom tak, ako sa zdá. Samozrejme, existuje mnoho blogerov, ktorý túto aktivitu vykonávajú popri hlavnom zamestnaní. Ale na svete to tak nefunguje. V oveľa väčšom počte sú ľudia, ktorí sa snažia brať svoju prácu influencera ako plnohodnotný úväzok. Tým pádom už dnes musia byť ďalej ako zajtra.
Premýšľať ako sa v danej téme stať jedinečným a zaujímavejším ako ich ,,konkurencia“. Horšie je to v situácii, kedy sa bloger venuje takej téme, ktorá je veľmi obľúbená. Napríklad foodblog alebo beautyblog. Tu už nejde o dobré a rýchle prsty pri písaní, ale akéhosi marketingového ducha. Vymyslieť to najtop, čo viete predať a dostať sa k čitateľovi spôsobom, že by sa neodvážil prestúpiť ku konkurencii.
Ja sedím vo wellnessoch a nič nerobím
To, že som sa dal na dráhu hotelových recenzií ma napadlo ako blesk z jasného neba. A hoci na Slovensku nás je možno ako prstov na jednej ruke, ktorí to robíme, snažím sa ľuďom ukázať moje recenzie z iného pohľadu. Tým, že sa v gastronómii pohybujem po odbornej stránke, k recenziám pridávam pohľad práve z tohto uhla. V ľuďoch to môže (aj nemusí, netvrdím to) vzbudzovať kus profesionality a odborného hodnotenia.
A v takýchto prípadoch sa často objaví hodnotenie mojej práce vetou: ,,Veď ty len chodíš po hoteloch a užívaš si“. No kiežby!
Určite vás nechcem zaťažovať všetkým, čo spočíva v spoluprácach s hotelovým zariadením. Ale tam, kde to začína – pri trojdňovom pobyte, to ani zďaleka nekončí. Ak prídem domov, musím vymyslieť jedinečnú recenziu, aby sa odlišovala od ostatných. Len samotný nadpis (headline) recenzie mi zaberie okolo 20 minút. Nehovoriac o fotografiách, video zázname, ktorý z každej recenzie pripravujem a je poskytnutý manažmentu hotela k voľnému šíreniu podľa ich uváženia. A to všetko mňa ako blogera predáva. Kvalita fotiek, videa ale aj samotných písmen v článku. Často je to pri jednom zariadení práca aj na tri – štyri týždne.
Kiežby
A pri komunikácii s kýmkoľvek ohľadne spolupráce, to nie je taktiež najľahšie. Dnes si všetky veľké firmy myslia, že propagácia formou blogera je úplne zadarmo. Stretol som sa už so slovami, že ,,ja môžem byť rád za ich oslovenie“. Samozrejme, som rád, pretože vtedy je to najlepšie ohodnotenie blogera – firmy majú záujem propagovať sa práve cez jeho médium.
Ibaže ten bloger musí cestovať, platiť napríklad nájom za byt, odvody, dane a ja neviem čo ešte všetko. Je to jeho práca a keď mu veľká firma povie, že nemajú na to finančné zdroje, hoci zajtra uvidím v najčítanejšom denníku reklamu na jednu A4, ktorej cena sa pohybuje v stovkách eur, je mi na zaplakanie.
A boli by ste prekvapení, že často práve menšie rodinné firmy nemajú problem so zaplatením blogera za aktivity, ktoré pre nich vytvorí. Že najväčší problém vytvárajú známe veľké korporácie, hoci na to majú vopred stanovený budget.
Pritom, choďte za hranice Slovenska a uvidíte, ako to reálne funguje. My totiž vieme osloviť niekoľkotisícové publikum, čo je dnes porovnateľné s tlačenými alebo televíznymi médiami. Len s tým rozdielom, že pri nich sa platia nehorázne sumy a my ,,môžeme byť radi, že nás oslovili“.
Možno mám šťastie, že stíham živiť blog (platiť priestor, doménu a ďalšie výdavky) zo svojich spoluprác a neprerábam na tom. Ale viem, aj zo samotných stretnutí s ostatnými blogermi v Asociácii blogerov, ktorá nás združuje, že patrím možno k malým výnimkám. A ak sa my nezačneme brať vážne a neprestaneme hlava-nehlava brať iba barterové spolupráce, nič sa nezmení. Máme predsa svoju hodnotu. Ja, ty, on, ona, my všetci.
Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa na odber podobných!
Nie, nebudem vás otravovať blbosťami. Iba vždy, keď uznám za vhodné, dám vám vedieť o novom článku na mojom blogu. A ak vás to bude otravovať, jednoducho sa z odberu odhlásite. Nič viac a nič menej. To je fér, nie?
[mc4wp_form id=“1784″]
