Mojim najväčším snom je spoznať každý jeden kút Slovenska a vidieť, v akom štádiu je na tom či onom mieste rozvinutý cestovný ruch. A hoci všetci akosi poznáme tie najväčšie epicentrá turisticky vyspelých častí Slovenska, je na čase zistiť, o čom nevieme a o čo prichádzame. Vitajte na Zemplíne, priatelia.
Cesta sem nebola celkom ako med lízať. Šoférovať z Bratislavy do Kaluže (okres Michalovce) mi dalo zabrať, hoci som si spravil poldňovú prestávku v mojich rodných Bojniciach. Ale táto cesta bola očosi iná oproti predchádzajúcim. Mal som možnosť vidieť zmeny, ktoré sa črtali každým ďalším kilometrom.
Prešiel som časti úplne biedy, videl som pohreb ale aj začínajúcu svadbu. Potrápil som sa s poloopitým dedinčanom, ktorý si to na bicykli mieril priamo oproti mne a neevidoval ani trúbenie. Videl som bežiace deti našich rómskych spoluobčanov, ktoré bežali v dedine za mnou len preto, že moje auto žiarilo čistotou a odrážalo sa v Slnečných lúčoch. Ale zastihla ma aj prietrž mračien na diaľnici, kde som nevidel ani dopravné značenie a išiel takpovediac naslepo.
V kútiku duše som sa obával všetkého, čo ma stretne, respektíve všetkého, čo stretnem ja. O to viac ma upútala atmosféra po príchode, ktorá sa celá vytvorila už pri schádzaní do obce Kaluža, jednej z najviac turisticky využívanej časti okolia Zemplínskej Šíravy. Som tu a vôňa vo vzduchu značí, že „to nič, ktoré ma tu malo čakať“ sa tu nezdržalo.
Drahí priatelia, pozývam vás pohodlne sa usadiť a pozrieť si krátky zostrih všetkého, čo som na Zemplínskej Šírave zažil:
Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa na odber podobných!
Nie, nebudem vás otravovať blbosťami. Iba vždy, keď uznám za vhodné, dám vám vedieť o novom článku na mojom blogu. A ak vás to bude otravovať, jednoducho sa z odberu odhlásite. Nič viac a nič menej. To je fér, nie?
[mc4wp_form id=“1784″]
