Už dlho pred dátumom tejto akcie som vedel, že to bude niečo výnimočné. Niečo, čo sa v dnešnej dobe (aj kvôli kríze) nekoná každý deň. Už len stretnutie s organizátormi akcie dva dni pred sobotou – dňom konania mi hovoril niečo ako ,,začni sa trochu báť“. A aj som sa začal… . Som rád, keď mám tú možnosť obsluhovať známych ľudí z televíznej obrazovky alebo známych ľudí – známych v niečom inom (to sú tí, čo ich každodenne nevidíme pretŕčať sa na obrazovke ale vieme o nich, že spravili niečo veľké a v dnešnom svete si môžu celkom hlasno ,,povedať svoj názor“).
Je 27. apríla 2013 a ja, s tímom čašníkov, ktorých som vybral ako tých najlepších na obsluhu prestížnej akcie, sa vyberáme do Bojnického zámku, dve a pol hodiny pred začatím celej akcie, na generálku.
BANKETOVÝ SPÔSOB:
Som druhák na SOŠ OaS a tým, že som ešte len v tomto ,,nižšom“ ročníku, nemám až také dobré vedomosti o niektorých čašníckych zručnostiach a inom. Preto, keď potrebujem, vyhľadávam spôsob ako sa to rýchlo aspoň z časti naučiť. A tak mi aj pred touto akciou veľmi pomohla moja profesorka techniky obsluhy. Ak tento článok číta nejaký odborník, vie, že banketový spôsob obsluhy je jeden z najťažších. Ak však článok číta lajk, odporúčam mu vygoogliť si, v čom spočíva tento typ obsluhy a porovnať si ho napríklad s nejakou obyčajnou reštauráciou na Slovensku a s jej obsluhou. Bál som sa hneď, ako mi tento typ – spôsob obsluhy bol oznámený. Všetko sa však cvičilo v deň akcie niekoľko hodín pred tým.
KEĎ TO UŽ VYPUKLO:
Bolo 18:30 hod. a do Huňadyho sály na Bojnickom zámku začali vstupovať prví hostia. Každý hosť – iná maska na sebe. Šejk, Fantomas, no a hlavne kráľ a princezná (ževraj šialene smutná ale nedozvedel som sa prečo) v podaní organizátorov bálu. Od začiatku bálu to malo ten luxus. Pri vstupných dverách stáli od začiatku organizátori bálu, hneď za nimi v rade stáli dvaja muži s plánom sedenia hostí a za nimi v dlhej rade som stál ja, so svojím tímom čašníkov – teraz však len s tímom tej mužskej časti. No a ako to prebiehalo? Hosť prišiel, organizátori ich privítali, popriali príjemnú zábavu alebo narýchlo prehodili jednu, dve vety, hostia sa presunuli ďalej, tam im už povedali, kde sedia a moji čašníci sa postarali o to, aby hostí zaviedli ku ich stolu, dáme pekne odsunuli stoličku, usadili ich a popriali príjemný večer. Na to hneď dievčatá z môjho čašníckeho tímu pribehli ku stolu a ponúkali nápoje, nalievali vodu, či sódu. Takto to prebiehalo asi hodinu. Potom začal program. Áno, tomuto sa hovorí program, pretože program, to je niečo čo raz začne a skončí o niekoľko hodín. O program sa starali strašidlá z Medzinárodného festivalu duchov a strašidiel, ktorý sa na zámku Bojnice tento rok koná už po XX. krát a práve kvôli tomuto výročiu bol usporiadaný aj tento bál. No ale vráťme sa naspäť do deja bálu. Po usadení všetkých hostí, začiatku programu, prišlo servírovanie šumivého vína. Po ňom už prišli prvé náznaky banketového spôsobu, kedy sa každá skupinka čašníkov (boli sme tri skupiny) ,,rozpŕchla“ medzi svoje stoly a pekne každý jeden čašník pri jednom stole zobral hosťom príručníky a dal ich na kolená. Vyzeralo to naozaj pekne a bolo vidno, ktorí hostia už takéto niečo videli alebo sa toho zúčastnili (keďže na nás čakali, ako im tie príručníky dáme) a ktorí to ešte nezažili – dali si príručníky sami. Servírovanie jedál celý večer prebiehalo honosným štýlom, po polnoci prišli bufetové stoly, pri ktorých sme obsluhovali. No a nesmiem zabudnúť spomenúť, že počas celého večera jedlá pripravoval známy slovenský kuchár Peter Kulhány, so svojím pomocníkom. Akcia sa končila veľkou diskotékou, na ktorú sme boli pozvaní aj my – čašníci, za veľmi dobre odvedenú prácu. A to je najhlavnejšie a najkrajšie, keď po akcii prídu organizátori za Vami so slovami: ,,Vybral si neskutočne dobrú skupinu čašníkov. Všetci robili naplno, nikoho sme nevideli flákať sa.“ A tak to aj naozaj bolo. Moje obavy sa tým rozplynuli, a ja som si až vtedy uvedomil, že naozaj som za celý večer spomedzi mojich 15tich ľudí nikoho nepočul, že by frflal na prácu, alebo že by povedal, že toto alebo hento robiť nebude.
ZHRNUTIE:
Bola to akcia, ktorá mi veľa dala. Veľa som si priučil, získal som veľa nových poznatkov. No a z pohľadu organizácie musím povedať, že to bola akcia, aká sa na Hornej Nitre najbližší čas asi znova neukáže. Taká akcia, aké by mali byť všetky. A ja sa tým chcem poďakovať organizátorom, ktorí do mňa ,,stavili“ a vybrali si práve mňa na zabezpečenie pätnástich posíl do radov čašníkov. Ďakujem.
Dobrý post, dík za nápad.. souhlasím.