Stalo sa vám, že ste si v podniku objednali niečo, o čom ste si boli istí, že má vyzerať inak? Myslím si, že na Slovensku je to obyčajná vec. Gastronómia tu ešte nie je rozvinutá tak, že všetci svoje služby ponúkajú na 110 percent. Už len obyčajnú pizzu si nedáte hocikde. Niekto sa bojí či nebude moc prepečená, či okraje nie sú potreté cesnakom a podobne. Vidím to na mojich priateľoch, ktorí sú aj pri takomto ,,bežnom“ jedle dosť vyberaví.
Keď však zavítam do reštaurácie, kde sa chcem dobre najesť, nie je mi vždy všetko jedno. A tým dobre najesť nemám na mysli len hmotnú stránku. To čo budem konzumovať. Je to čosi viac – vôňa pri vstupe, čistota interiéru, hudba alebo starostlivý personál. Všetko toto sa dá pri otvorení dverí zistiť do pár sekúnd. Tiež vás prekvapí jednoduchý jedálny lístok. Značí to čerstvosť ponúkaného sortimentu a vy sa tešíte ešte viac. Objednáte si steak lebo máte chuť na poriadny kus dobrého mäsa. Starostlivý personál je doslova starostlivý a opýta sa ako vám ho kuchár má pripraviť. Vy sa vyznáte a odpoviete že stredne prepečený. No keď príde na stôl a odkrojíte si z neho kúsok, valí sa z neho krv ako pri zabíjačke prasaťa.
Mnoho mojich kamarátov si myslí, že ak sa niečomu venujem profesionálne a náhodou to pri bežnom posedení v zariadení dostanem inak, budem sa sťažovať. A budem konfliktný. Omyl. Ja konflikty vyvolávam nerád.
Čo spraviť s takýmto jedlom? Alebo iným druhom služby, ktorý vám podnik poskytol?
Jednou z možností je sťažovať sa. Okamžite upútať na seba pozornosť a prehnane hovoriť o tom ako sa to nedá jesť a kto to kedy videl… . To je dosť typická možnosť Slováka. Nehovoriac o tom, že sú ľudia konfliktní, ktorých personál prečíta už pri vstupe. Potom stačí čokoľvek, naozaj čokoľvek a zákazník vybuchne. Lebo je to jeho povaha alebo veľakrát aj hobby.
Nie prosím! Takýto nebuďte.
Druhá možnosť je overiť si správnosť servisu. Oproti prvej možnosti sa táto líši hlavne riešením problému s rozvážnosťou a pokojom. Privolať si personál a spýtať sa, či sa náhodou nestala chyba nie je nič zlé. Samozrejme že riešiť by sa to malo hneď a nie keď jedlo celé zjem, a ešte aj ,,vylížem misku“. V takom prípade vám reklamáciu (áno aj jedlo sa dá reklamovať) nikto neuzná. V tých dobrých reštauráciach si čašník okamžite preverí či je všetko správne. Veď aj kuchár si ešte pamätá, čo pripravoval pred pár minútami.
Túto možnosť vyberám ako najvhodnejšiu.
Treťou možnosťou je byť ticho a podľa vás zle pripraveného jedla sa ani nedotknúť. To v praxi na mojom príklade znamená, že zjem prílohu, zeleninu, dokonca aj omáčku nejako skonzumujem ale zo steaku si dám tak maximálne kúsok či dva. Spoliehať sa na to, že čašník bude pri plnej reštaurácii dopodrobna skúmať čo a prečo ste nezjedli, nie je dobré. I keď nevylučujem to, pracoval som v podniku, kde kládli dôraz vždy sa spýtať zákazníka či mu chutilo alebo nie.
Je to 50 na 50. Ak sa vydáte cestou tretej možnosti, čašník si to naozaj nevšimne, prosím nerobte podniku zlé meno. Pretože takí ľudia sú. Ešte len otvoria dvere von z podniku a už sú ,,profesionálmi“ vo varení, obsluhe, miešaní drinkov a tak podobne.
Verte, že nikto učený z neba nespadol. Stať sa môže čokoľvek, vždy a všade. Prajem vám teda čo najmenej zlých skúseností a ak na nejakú natrafíte, skúste ju riešiť s chladnou hlavou. Pekný večer.
