Jedného dňa ma kontaktoval Ondrej Petrus s otázkou, či by som si nechcel ísť vyskúšať zasúťažiť v príprave filtrovanej kávy. Presnejšie cez aeropress. Vraj niečo poriada v Nitre. Nedával som tomu nejakú väčšiu pozornosť, no odpísal som mu, že veľmi rád pôjdem. Musel som si však zariadiť mnoho iných vecí, ktoré mi v ten deň – 18. októbra 2014 krížili túto udalosť. Týždeň pred súťažou mi zaslal formulár, ktorý som okamžite vyplnil a obratom mu ho aj odoslal naspäť. Až vtedy som sa naozaj začal zaujímať o to, kam sa to vlastne chystám.
Nitra mi nie je cudzie mesto. Už nie. Cudzie pre mňa bolo, keď som sa jedného slnečného dňa augustového mesiaca (asi rok 2013) vybral na súkromnú odbornú stáž, ktorú mi ponúkol Ľuboš Rácz vo svojom podniku. O tom ale už musí vedieť každý, spomínam na to vždy a všade veľmi rád. No a vtedy, vtedy som išiel do Nitry naozaj bojazlivo. So štósom vytlačených papierov s odchodmi vlakov a nitrianskej eMHáDečky. Dnes tomu však bolo úplne inak. Vedel som kde idem, ako idem a o koľkej idem. Stačilo pár klikov na internete. (dnes je to veľmi jednoduchá záležitosť, veľakrát sa zamýšľam nad tým, aké muselo byť cestovanie ťažké v časoch, keď internet malo na Slovensku 5 ľudí)
V Nitrianskom nákupno-zábavno-obchodnom centre Galéria Mlyny Nitra sa konal Festival kávy a čokolády – víkend kávy. Okrem mnohých vystavovateľov, z ktorých musím spomenúť známe pražiarne Green Plantation, Bean Up, Coffee Veronia či Rosetta, sa festivalu zúčastnilo aj pár iných zaujímavých ľudí, ktorí všelijako inak dopomohli ku geniálnej atmosfére, ktorá na festivale prevládala. Či už to bolo formou napečených čokoládových muffinov od domácej reštaurácie Quo Vadis, obrazmi namaľovanými kávou alebo dobovou kaviarňou, ktorú pripravili za pomoci Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre. Toto všetko a oveľa viac dobrej kávy si mohli vychutnať ľudia počas celého víkendu. No a sobota zase patrila súťažiam. Od latte artu až po aeropress. A v druhej spomínanej som si prišiel zasúťažiť aj ja.
Bol som celkom dosť zmätený. Pre mňa to totiž bola prvá súťaž a nevedel som čo a ako mám robiť. Ešte horšie, keď som zistil, že vlastne sa nemelie súťažná káva ručnými mlynčekmi ale klasickými, ktoré máte možnosť vidieť v prevádzkach po Slovensku. Len tak tak som si stihol vyskúšať (kvôli času, ktorého moc nebolo) prípravu kávy. Stále som si však hovoril jedno: ,,ja som si prišiel pripraviť kávu tak, ako si ju pripravujem doma.“ A tak som aj robil. Len som mierne zmenil teplotu vody. Súťažilo sa po dvojiciach, každý mal na prípravu 200 ml filtrovanej kávy päť minút. Času habadej. V prvom kole som súťažil s baristom od Food Station z Trenčína. Na zástere napísané 9 grams coffee, čo mi hovorilo za všetko. Poznal som spoločnosť a aj ho uisťoval, že mňa nech ako veľkého protivníka neberie. Že ja som si len prišiel spraviť aeropress a pozriem si zbytok súťaže z hľadiska a najlepšiemu budem držať palce. Pri vyhlasovaní kto z nás dvoch postúpi do semifinále som však zostal prekvapený. Vyhlásili moje meno a ja som tomu neveril. To však nebolo nič. Keď som postúpil aj zo semifinále do najlepšej trojky – do trojky finalistov, až vtedy som si povedal, že sa deje niečo neuveriteľné. Porotcovia ochutnávali filtrovanú kávu v rovnakých šálkach od všetkých a tak nemali šajnu vedieť koho je ktorá šálka. Jednoducho im asi moja káva chutila. Nastalo finále a trojica finalistov sme sa pustili do prípravy. Skončil som ako prvý a začal premýšľať, či som nespravil nejakú chybu. Moji kolegovia ešte stále pracovali a práve to sa mi zdalo čudné. ,,No nič“, povedal som a upratal si po sebe. Po skončení aj posledného z trojice nastala chvíľa napätia a vyhlásenie tretieho miesta. Už už som si myslel, že som to ja, keď zaznelo meno baristu z domáceho Záhir coffee & drinks. Zostali sme tam len ja a barista z Gorila.sk Urban Space z Bratislavy. No a o pár minút som si už užíval moje prvé víťazstvo v takejto väčšej súťaži. Bol som a aj stále som rád, že sa mi to podarilo. Aj keď som sa na súťaž nejako špeciálne vôbec nepripravoval.
Či už to bola náhoda alebo nejaký iný zásah, bral som to víťazstvo ako opravu za prievidzskú baristickú súťaž, ktorá sa mi nepodarila podľa mojich predstáv. Najväčšiu radosť som mal ani nie tak z mojej radosti ale z radosti profesoriek, ktorým som hneď volal/písal. Boli to tie, ktoré v Prievidzi stáli za oponou a moje chyby na domácej súťaži videli pár metrov od seba a prežívali to so mnou, dovolím si povedať, dosť zle. Asi veľmi zle. A teraz? Teraz som im to vymazal navždy z hlavy. Teda v to dúfam!
P.S.: Veľká vďaka patrí Ondrovi a ďalším, ktorí zorganizovali úžasný deň pre kávových fanatikov ale aj obyčajných lajkov, ktorí sa tak mohli o káve dozvedieť viac. No a my – tí začínajúci baristi a aj tí, čo už baristami sú sme mali možnosť sa zoznámiť a nadviazať nové priateľstvá. Teším sa na ďalší ročník 😉
Zdroj fotiek: Facebook album Cafe s. r. o.
