Hotel Lomnica – prvotriedne služby od ľudí s úsmevom na tvári

Už v lete 2016 som sa pohrával s myšlienkou navštíviť Vysoké Tatry a vybrať si za objekt recenzie jeden z majestátnych tatranských Grand hotelov rozprestierajúcich sa pod končiarmi našich veľhôr. To že som natrafil na aktualitu o ,,znovuzrodení Hotela Lomnica“, neberiem ako náhodu. Toto miesto sme jednoducho museli navštíviť aj za cenu toho, že sa náš výlet odloží o pol rok neskôr. Hotel Lomnica sme nakoniec navštívili 10 – 12. februára 2017.

Prichádzame v poobedných piatkových hodinách a víta nás recepčný personál. Je milý, usmiaty a zbytočne nepodlizujúci sa hosťom. Dopĺňa ho concierge, osoba, ktorá je v slovenských hoteloch absolútnou neznámou. Je to človek so všeobecným prehľadom o lokalite, do ktorej hostia prišli. Má byť nápomocný so všetkým, s čím si hosť nebude dať vedieť rady. Naša vopred dohodnutá rezervácia je vybavená za pár minút. Počas odovzdávania elektronického kľúča od izby dostávame od recepčnej jasné informácie o tom najdôležitejšom, čo a kde sa nachádza. Naviac dostávame štýlovú brožúru vytlačenú na staropripomínajúcom papieri s príhovorm riaditeľky a predstavením manažmentu. Ten spoznávame aj za pomoci fotografií, ktoré sú pri menách uvedené. Nadobúdame tak pocit, že hotel je jedna veľká rodina a že sa na nič nehrá, a nič pred nami netají. Až k izbe nás sprevádza spomínaný concierge, ktorý sa nás niekoľkokrát spýta či nám netreba pomôcť s batožinou. Máme jej po menej, prišli sme iba na víkend, takže netreba. Ideme výťahom, ktorý je dizajnovaný v staršom období a pripomína nám priestory Titanicu. S týmto človekom prehodíme pár slov a naozaj nemá problém odpovedať nám na všetko, čo nás zaujíma.

Ako prvé wellness

Hoci hotel na svojom webe disponuje len ilustračnými zábermi svojho wellness centra, nevadí nám to a naše prvé kroky smerujú práve tam. Chceme sa zohriať po 5 hodinovej ceste z Bratislavy a trocha sa nakopnúť na tri dni pred nami. Do wellnessu sa nám otvoria dvere po priložení našej karty a víta nás samostatná recepcia s personálom. Úsmev nechýba ani jemu a po navrhnutí, aby nám vysvetlil ako to tu funguje sa spúšťa do krátkej inštruktáže. Mohli sme prísť v županoch z izby, no nespravili sme tak. Nie je to problém. Dostávame uteráky aj kilty do sáun. Prezlečieme sa v skrinkách a vstupujeme do miestnosti s hlavným plaveckým bazénom, s vodnými atrakciami (protiprúd, vodná sprcha a iné). Protiprúd je k dispozícii aj pre hostí, ktorí majú chuť svoj deň začať ranným plávaním od 7:00 do 9:00 hod. Wellness dotvára vnútorná vírivka obklopená relaxačnými ležadlami zavesenými do stropu a vonkajšia vírivka, okolo ktorej je v tejto sezóne spravený snehový mantinel.

Saunový svet je tvorený troma saunami – suchou, parnou a infrasaunou a soľným tepidáriom, v ktorom pre nás boli pripravené ležadlá na oddych. Na dverách sme sa dočítali do ktorej sauny sa má v čom vstupovať a koľko by sme v nej mali ideálne byť. K dispozícii bol aj ochladzovací bazén, na ktorý by si určite prišiel môj otec ako člen otužileckej skupiny ľadových medveďov :D.

Jedlo, obsluhujúci personál a kuchyňa sú výnimočné

V prvý večer sme absolvovali degustačné menu v reštaurácii Sissi, ktorej vstup sa nachádza cez kaviareň Mozart. Lucia a Valentín, naši čašníci nás počas celého večera prekvapovali dobrosrdečnosťou. Samotnému menu predchádzali tri chody pozdravov z kuchyne. Všetky jedlá vytvorené renomovaným šéfkuchárom Gabrielom Kocákom boli párované s vínom, ktoré do lístka vhodne nakombinoval F&B manager a sommelier Hotela Lomnica, Eduard Hybler. Zdegustovať sme tak mohli mnohé skvosty od Španielska (Sherry Lustau Palo Cortado Península) slovenské Pinotype Cuvée od Repa Winery Šenkvice (základom tohoto vína sa stali burgundské odrody Pinot blanc, Chardonnay a Pinot Gris a zrelo v barikových sudoch), Riesling z Nemecka od Dr. Loosena (ročník 2015),talianské červené víno pochádzajúce z Toskánska – Castello di Farnetella Granoni ročník 2016 až po záverečné brandy od značky, s ktorou sme začali – Lustau, Solera Gran Reserva.

Prvým z pozdravov kuchyne bolo vyprážané Vung Tau ryžové cestíčko s penou z repy, poliate olejom z repy. Jednohubka, ktorú nám poradili zdegustovať priamo rukami bola chrumkavá a rozplyvala sa na jazyku. Pokračovali sme vyprážaným bzrlíkom so zemiakovou kašou, uhorkovou penou a kôprovým olejom. V momente, keď sme si mysleli, že príde prvý chod nášho degustačného menu, objavil sa tretí pozdrav z kuchyne – marinovaná cibuľka, trebuľkovo-jablkový sirup a čips cibulky.

  1. chod: Kačacie srdce na varenom zemiaku, posypané postrúhaným kačacím srdcom, podliate zemiakovým vývarom s domácim trebuľkovým olejom, s penou z kyslých zemiakov, ktoré boli posypané strúhanou šupkou zo zemiakov. Veľmi zaujímavá kombinácia. Nikdy by som si nebol myslel, že vnútornosti, ako v tomto prípade srdce, mi budú niekedy chutiť.
  2. chod: Zubáč s rybím vývarom s pažitkovým olejom a dvoma druhmi kavíaru zo pstruha, zdobené šupinou zo zubáča. Vývar bol veľmi jemný a čips zo zubáča pripomínal slovenské biele zemiakové čipsy.
  3. chod: Prekladané plátky jablka a zeleru s jablkovým sósom, posypané jablkovým práškom, k tomu jablkovo zelerové čipsy a domáca taštička. Ak som si niekedy myslel, že kombinácia ovocia a zeleniny je nemožná, sklamal som sa. Ba dokonca v tomto prípade bol zelerový čips oveľa sladší, ako ten jablkový.
  4. chod: Holubie a prepeličie mäso s foie gras, s pyré z foie gras s chutney a čipsom z chutney s kelom, na omáčke z duly. Spojenie holubieho a prepeličieho mäsa v jednom príjemne sadlo do seba a vzájomne sa lahodne dopĺňalo. Omáčka z duly bola skvelá.
  5. chod: Dezert – tri druhy čokolády (80, 70 a 20%) s čipsami a čokoládovou penou. To najlepšie, nakoniec. Prepojenie troch druhov čokolády, ktorej kvalita bola cítiť od prvého sústa.

Degustačnú večeru odporúčame vyskúsať. Môžte si vybrať z 5 alebo 8 chodovej večere, ktorú si je však potrebné rezervovať minimálne 24 hodín dopredu. Logiku to má. Jednak sa menu skladá zo surovín, ktoré bežne nekúpite v obchode a jednak by ste sa mali na takúto príležitosť naladiť a vychutnať si ju naplno.

Degustačné menu Gabriela Kocáka nie je stále rovnaké. Mení sa mesačne. To naše bolo úplne nové a boli sme vraj prvými, ktorí ho v danom mesiaci degustovali.

O deň neskôr sme vyskúšali druhú hotelovú reštauráciu – Franz Josef, ktorá sa nachádza pod klembami historických základov Hotela Lomnica. Ponúkajú tu tradičné menu. Rozhodli sme sa preto pre Beuschel z volského srdca a pľúcok s petržlenovým knedlíčkom a koreňovou zeleninou. Priateľka si dala Tri druhy vareného hovädzieho mäsa s tradičnými prílohami a baby zemiakmi. Jedlo sme doplnili Proseccom. I tu bol personál veľmi milý. Obsluha stíhala aj napriek plnej reštaurácii.

Káva a sladké dezerty v kaviarni Mozart

Čo sa týka kávy, chuťovo bola veľmi príjemná a vyladená. Servis bol zaujímavý a šálky zapadli do štýlu kaviarne. Dezerty, ktoré sme ochutnali boli skvelé. Veď akoby aj nie, majú tu vlastného šéfcukrára. Lomnica cake, ktorý nám bol hneď od začiatku odporúčaný bol veľmi vyvážený, no ku koncu sme ho už nestačili dojesť. Nebol veľmi sladký ale sýty áno.

Hotelová izba s výhľadom na Lomnický štít

Dostali sme hotelovú izbu vyššieho štandardu. Nachádzala sa, tak ako recepcia, reštaurácie a kaviareň, v historickej budove Hotela Lomnica. Teda tej pôvodnej, ktorú nakomplet prerobili, no pamätné prvky iba obnovili. Ráno nás zobudila hudba znejúca z terasy kaviarne Mozart, ktorá vyhrával až do priľahlého parku oproti hotelu. Slnečné počasie umocňovalo atmosféru a my sme tak mali oveľa väčšiu chuť vstať z postele. Bola totiž veľmi mäkká a príjemná na spánok. Zatiaľ, čo sme sa prechádzali v okolí hotela, stihol hotelový personál upratať našu izbu a doplniť minibar. To sa nám vo veľa hoteloch nestalo. Väčšinou sa minibar už nedopĺňal a hosťovi sa tak zmenšila ponuka. Tu dbajú aj na takýto detail. V kúpeľni hostí privíta exkluzívna kozmetika, ktorá je tiež denne dopĺňaná. Útulná izba, ktorá bola obohatená jedným zo svojich rohov o umelecké dielo a nábytok, dokopy tak vytvárajúce miesto pokoja a inšpirácie.

Všetky ostatné doplnky

Hotel myslel naozaj na každého. A rovnako aj pre každého je prístupný. Galéria obrazov na prízemí hotela je k dispozícii aj neubytovaným hosťom. Tak isto reštaurácia Franz Josef a kaviareň Mozzart. Vyplýva to z presvedčenia majiteľov, ktorí sa rozhodli zostať prístupní širokej verejnosti. Je to veľmi dobrý krok. Hotel tak pôsobí ako rodinné miesto, kde to stále žije. Toho som sa, pravdupovediac, zo začiatku aj bál. Že toto miesto, ako nové hotelové zariadenie bude tiché, pusté a ešte neprebádané ľuďmi. Bol to však omyl, pretože samotná kaviareň Mozzart prekypovala domácimi obyvateľmi Tatranskej Lomnice, ktorí si vychutnávali svoju šálku kávy pri oknách s výhľadom na Lomnický štít. V galériách sa taktiež našli ľudia, ktorí obdivovali krásy umelcov.

Hotel ponúka aj priestor pre milovníkov cigár, beauty salón alebo obchodík so suvenírmi Hotela Lomnica.

Plusy/mínusy a prečo?

Samotná odpoveď ,,Prečo sme sa rozhodli navštíviť práve toto hotelové zariadenia?“ je opísaná v prvých riadkoch. Hotel sa chváli históriu. To nie je nič výnimočné, robí to mnoho hotelových zariadení. Ale tento, tento hotel z histórie čerpá. Mal som možnosť vidieť film o prerábke Hotela Lomnica doplnený o rozhovor s bývalými zamestnancami. Polhodinu som pozeral s otvorenými ústami a rozmýšľal. Ako to, že hotel po toľkých rokoch nečinnosti získal okamžite toho starého ducha, ktorého opisovali bývalí zamestnanci? Jednoducho. Pracuje tu personál, ktorí pracovať vie a chce. Nikomu nechýbal úsmev na tvári a každý jeden nás pozdravil vždy, keď to bolo potrebné. Nenútené ale chcene. Zdalo by sa, že hotel nemá negatíva. My sme ich nenašli. Z mojej strany možno len chyba podávať počas raňajok kávu pripravenú cez stroj automatového typu, keď má hotel k dispozícii skvelé stroje vo vedľajšej kaviarni. Ale nič viac negatívneho som tu nenašiel. Nachádzalo sa tu a k dispozíci hosťom bolo tak veľa nadštandardného servisu, že lupou hľadať chyby by bolo nemožné. Gabriel Kocák nás nemal problém zobrať do kuchyne a nahlaidnuť tak pod prsty zamestnancov. V záverečnom rozhovore s manažérkou hotela som dostal odpoveď na všetko a z ničoho sa nesnažili vykrútiť.

Ak máte čas, navštívte históriou opantaný Hotel Lomnica. Teraz je k dispozícii dokonca za lepšie ceny! Všetky potrebné informácie nájdete na ich stránke, ktorá vás upúta aj bez prípadnej rezervácie. Dočítate sa veľa zaujímavých informácií. A ak sa nakoniec rozhodnete vyskúšať ho, nebudete ľutovať. Užijete si krásne dni pod tatranskými vrcholmi.

Pozrite si video:

www.hotellomnica.skwww.facebook.com/hotellomnica

Ďakujeme za možnosť zrecenzovať tento hotel.

Fotogaléria:


Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa na odber podobných!

Nie, nebudem vás otravovať blbosťami. Iba vždy, keď uznám za vhodné, dám vám vedieť o novom článku na mojom blogu. A ak vás to bude otravovať, jednoducho sa z odberu odhlásite. Nič viac a nič menej. To je fér, nie?


One thought on “Hotel Lomnica – prvotriedne služby od ľudí s úsmevom na tvári”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.