All posts tagged zahir coffee & drinks nitra

Po roku som bol opäť v Nitre na 3. Barmanských Vianociach

Je krátko po 11-tej hodine a ja sa nachádzam v červeno-oranžovej budove, dnes známej ako internáty UKF v Nitre. Keby toto miesto nebolo obkolosené samou históriou, asi by som sa čudoval, prečo sa 3. Barmanské Vianoce konajú práve tu. Read more…

Kde jesť-piť-spať v Nitre / #jestpitspat

Nitra, študentské mesto prekvitajúce historickými monumentami. Ááá mesto plné podnikov poskytujúcich gastronomické služby pre ľudí! Ktoré však patria do skupiny ,,určite navštíviteľné“?

Keď spať tak… HOTEL De LUXE****

www.hoteldeluxe.sk / facebook

Ubytovanie v blízkosti centra. 5 minút od Divadla A. Bagara, 7 minút od hradu. Hotel poskytuje ubytovanie v jednolôžkových, dvojlôžkových, trojlôžkových izbách a apartmánoch. Spolu tak teda až 30 lôžok. Vyskúšali sme dvojlôžkovú izbu, ktorú sme si rezervovali cez rezervačný portál booking.com a teda nie priamo cez hotel. Za primeranú cenu sme dostali naozaj štvorhviezdičkový komfort. V izbe nechýbal minibar, okno s výhľadom na Nitru ale napríklad aj taká klimatizácia. Tú sme reálne aj využili, pretože v čase našej návštevy bolo v Nitre okolo 30 stupňov Celzia. Negatívum klimatizácie však bolo jej samotné umiestnenie – nad posteľou.

DSC_0013Kúpeľňa moderne zariadená a čistá. Prekvapila značková kozmetika (mydlo, šampón ale aj gumička do vlasov pre ženy). K dispozícii bol aj sušič vlasov a dva uteráky na osobu.

Súčasťou izby bol taktiež trezor aj LCD televízia. Jej ovládanie však bolo o čosi ťažšie, po zapnutí vyskakovalo prehrávanie médií.

Hotelové zariadenie poskytuje k ubytovaniu raňajky (zahrnuté v cene). Tie boli postačujúce. Ponuka pozostávala z teplých a studených jedál, mliečnych výrobkov, zeleniny, kávy, čaju a ostatných nealkoholických
nápojov.

V hoteli sme zastihli viacero pracovníkov – či už na recepcii alebo aj na samotných raňajkách. Zamestnanci boli priateľskí, usmievaví a ústretoví. Check-in aj check-out bol rýchly a bezproblémový aj napriek rezervácii ubytovania cez externý ubytovací portál.

Keď jesť tak… Quo Vadis restaurant

facebook

DSC_0021Za Quo Vadis restaurant sme absolvovali malú, 10 minútovú, prechádzku smerom k rieke Nitra. Cesta vedie po chodníku vedľa hlavnej cesty, z ktorej sa odbočí doľava a pokračuje sa až ku najbližšej väčšej križovatke. Po ceste stretnete asi dve reštauračné zariadenia, preto sa nenechajte pomýliť a dobre čítajte názvy. Quo vadis restaurant sa totiž určite oplatí navštíviť! Read more…

Prežil som výnimočné Vianoce. Tie barmanské

Záhir – ako hovorí blog barkultur.sk,,…je to slovo, ktoré vystihuje určitý stav mysle, môže sa vzťahovať na určitú osobu, udalosť alebo … miesto.“ Tohtoročné Vianoce boli pekné. Zasnežené, veľkolepé a plné úsmevu, radosti, zábavy a dobrých ľudí. Asi si myslíte, že som neprežil Vianoce na Slovensku. Veď tu predsa žiadny sneh nebol. Opak je však pravdou.

Opäť som zahliadol na sociálnej sieti plagát akcie konajúcej sa v Nitre. Barmanské Vianoce No. 2. Pre mňa novinka, tie prvé som žiaľ pred rokom nestihol. Absolútne som nevedel o čo ide. Asi len jeden z ďalších guestbartendingov, ktorým predchádzalo školenie niekoho známeho. Chyba! Toto bola Vianočná party roka. A ak je pravda, že ako na Nový rok tak po celý rok (rátajúc že január je stále tým najmladším – novým mesiacom daného roku), tak tento rok bude plný vzdelávania, nadobúdania poznatkov v barmanstve a taktiež aj plný zábavy a priateľstva.

Barmanské Vianoce v Záhire

Read more…

Standart | standing for the art of coffee

STANDART - standing for the art of coffee

STANDART – standing for the art of coffee

Svetlo sveta uzrel nový časopis venovaný káve a to nie len z časti ale od prvej až po poslednú stranu. STANDART – standing for the art of coffee je nové tlačené periodikum o káve, baristoch, rituáloch, ľuďoch a svete.

Už začiatkom januára tohto roka bolo jasné, že čas do prvého vydania STANDART-u bude krátky. Ľudia si totiž cez web stránku mohli vopred predplatiť jeho vydanie. Vybrať si tak mohli z ponuky dvoch alebo štyroch čísel za rok.

Po prvotných informáciach o novom periodiku nastala na Slovenskom ,,kávovom poli“ veľká radosť. Prečo aj nie, veď takéto médium tu chýbalo. V stánkoch nájdeme nespočetné množstvo časopisov o jedle, reštauráciach, pár sa ich nájde o víne a baroch, no a potom sú tu aj také, ktoré spájajú viacero tried dokopy. Ale čisto kávový magazín, ten tu nebol.

Prvé vydanie STANDART-u má 106 strán. Tvrdá väzba a formát knihy pripomína pohodu, ktorú vylepšíte už len šálkou dobre pripravenej kávy. Na prvých stranách čakám editoriál, ten však predbehol sponzor. Sponzor? Prekvapene sa pozerám, nakoľko mi to príde asi najkrajšie skrytá reklama akú som kedy videl. Taká nenápadná a jednoduchá, pritom ľahko zapadajúca do konceptu časopisu. Žiadna minerálna voda. Žiadna káva. Jednoducho Chemex. ,,To, že sa tak veľká a známa firma ako Chemex rozhodla byť sponzorom prvého čísla Standart magazínu, pre nás znamená mnoho. Ich dôvera, ktorú do nás tak vložili a sebavedomie, ktoré nám tým dodali, nás posunuli vpred“, spomína sa v časti článku.

Sponzorom prvého čísla sa stala spoločnosť Chemex

Sponzorom prvého čísla sa stala spoločnosť Chemex

Rozdelený do prehľadných sekcií

Časopis je rozdelený do piatich častí. Sú nimi Káva, Barista, Rituál, Ľudia a Svet. Presne tak, ako sa spomína už na jeho obálke. Postupným listovaním zisťujem, že človek sa veľa dozvie nie len o pražení, oblasti pestovania kávy (ktoré, ak si správne myslím sa budú každým číslom dopĺňať), ale aj o známych slovenských baristoch i ľuďoch zo zahraničia, ktorí sú s kávou v dennodennom kontakte. V prvom čísle je to napríklad Petra Střelecká či Marián Plajdičko. Ale veľmi ma zaujala aj sekcia 24/7, v ktorej je opísaný deň vášho obľúbeného baristu (menovite Martina Hudáka /American Bar v hoteli The Savoy/ a Sebastiana Löscha /Mahlefitz Mníchov/).

Stred časopisu tvorí jedna tvrdá strana s postupom prípravy kávy v Chemexe, ktorá sa dá navyše ľahko odtrhnúť a použiť napríklad ako obraz či vhodný príspevok na vašu nástenku.

Do konca časopisu strán ešte dosť, a tak máte možnosť si čo to prelistovať o recenziách najpoužívanejších ručných mlynčekov v domácnostiach, samozrejme nechýba článok o partnerovi – firme Chemex (popis, história, príprava, potrebné komponenty na prípravu, …). V časti ľudia nájdete zaujímavý rozhovor a článok z pera známeho slovenského barmana Ľuboša Rácza. Posledné strany sú v angličtine a opisujú kávový svet, takže svoje si nájdu aj kávomilci chtiví po cestovaní či milovníci Japoncov.

www.standart.sk

www.standart.sk

Aj keď bolo smutné, že časopis z výroby slovenských kávomilcov bol predstavený na Czech Barista Championship 2015 a nie na domácej pôde – počas Majstrovstiev na Slovensku, som rád, že sa k nám dostal rýchlo. Jeho predstavenie v Čechách bolo odôvodnené tlačou, ktorá sa vykonala práve u našich susedov. Dnes však STANDART nájdete v desiatke kaviarní po celom Slovensku, ešte väčší výber je v Prahe a pár podnikov ho predáva aj v Brne. No tento počet každým dňom rastie. V marci dokonca svetlo sveta uzrie aj jeho anglická verzia.

STANDART-u prajem veľa úspechov, dobrých čitateľov a mnoho nápadov na články, aby mohol byť stále taký atraktívny ako je jeho prvé vydanie.

HAPPY HOUR – workshop & guestbartending with Ladislav Piljar

Je 12. februára 2014, môj kolega a kamarát v jednej osobe a ja opäť vyrážame na známu cestu – smer Nitra. Vyrazili sme opäť o čosi skôr, predsa treba pobehať ešte nejaké tie obchody a niekde sa aj najesť. Od rána sme toho prešli naozaj dosť, na obed sme sa zastavili v Paladium restaurant & cocktail bar. Priestorom krásny podnik, videli sme pekne z horného podlažia, kde sme sedeli, na to dolné za bar a mohli tak sledovať prácu barmana. Čas nás súril a tak sme sa po obede ponáhľali rovno do Záhir coffee & drinks, aby sme nezmeškali začiatok workshopu s názvom Happy Hour, ktorý bol načasovaný na 14. hodinu. Opäť sme prišli medzi prvými a tak sme si vedeli nájsť aj úžasné miesta na sedenie – ani blízko, ani ďaleko, tak aby sme počuli, tak aby sme videli ;-)). Objednávka pre Kristiána, baristu Záhir coffee & drinks a pre mňa jedného z top baristov, bola jednoznačná. Je poobedie, je čas na kávu. ,,Poprosím jednodruhovú Arichu z Etiópie“ znela moja objednávka a už sa pripravovalo cappuccino. Jemná chuť po čučoriedkach a jahodách a ten jemný sladký záver, jednoducho pre mňa káva ako šitá (pražená) na mieru. To už sa však schádzali ďalší fachmani slovenskej barovej scény a medzi nimi aj pár študentov z neďalekej Hotelovej akadémie v Piešťanoch. Chvíľu sme ešte čakali, lebo ľudia z Bratislavy mali meškanie. Zatiaľ sme si však pozreli video, ktoré nám Laco Piljar pustil. O čom inom by bolo, ako o bare, kde Laco ako Bar Manager pracuje. Red Bar a Bam-Bou v Londýne. Otváram zápisník a do ruky beriem pero.

Ladislav Piljar a jeho workshop Happy Hour

Ladislav Piljar a jeho workshop Happy Hour

Workshop

Začiatok začal Ladislav opisom svojho života. Absolvoval Hotelovú akadémiu v Brezne, už ako 17-ročný absolvoval trojmesačnú prax vo Francúzsku a na Slovensku pracoval veľmi málo. Spomínal na prácu v Nízkych Tatrách ale prednejším sa mu stalo zahraničie. Prvá pracovná ponuka za barom prišla v The Merchant Hotel v Belfaste. Ako sám opísal, ,,pracovali tu nažhavení ľudia do práce“. Okrem iného tu spolupracoval so Seanom Muldoonom a Jackom McGarrym a po prvom roku bar získal niekoľko ocenení, nehovoriac o cene najlepšieho hotelového baru na svete. Ďalšou zastávkou tohto mladého slovenského barmana bol podnik s názvom Hix v Londýne. Pracoval tu ako Head Bartender a naučil sa tu, že ,,práca ho musí baviť a hosť musí dostať to, po čo si prišiel“. Jeho treťou stanicou sa stal tak pre barmanov známy American Bar hotela Savoy v Londýne. Tu pracoval po boku slovenského barmana, víťaza Diageo World Class 2010, Erika Lorincza. Práve toto obdobie hodnotil ako jedno z jeho naj. Pri Erikovi sa veľa naučil a sám povedal, že po Harrym Craddockovi nemal Savoy takú veľkú osobnosť ako je práve Erik. 

Workshop Happy Hour

Workshop Happy Hour

Ladislav sa tu však zdržal len ,,chvíľu“. Dostal pracovnú ponuku viesť a zmeniť Red Bar a Bam-Bou v Londýne. Keď prišiel na pohovor bol deň. Videl tam len hŕstku ľudí a tak sa rozhodol ponuku odmietnuť. Neskôr sa rozhodol podnik navštíviť aj vo večerných hodinách. Vtedy videl, že podnik vyzerá úplne inak. Prehodnotil svoje rozhodnutie a stal sa členom teamu Red Bar Bam-Bou v Londýne. Podnik sa mal v tých časoch ísť prerábať a tak mal veľkú možnosť zasiahnuť do tohto diela a vybudovať tak kúsok seba. Musel však rozmýšľať ako to spraví a tak vypracoval pár bodov, podľa ktorých sa bude riadiť. Vypracoval akúsi cestu večerom, ktorými sa uberajú hostia mieriaci do barov:

– Myšlienka (nápad)

–  Cesta do baru (lokalita)

– Vchod (privítanie)

– Uvedenie do baru (priestor)

– Atmosféra (hudba, teplota, osvetlenie)

– Komunikácia s personálom (objednávka)

Drink – zlomový bod

– Pokračovanie večera (spoločnosť)

– Cesta domov

Podľa jeho slov trvalo dlho, pokým sa kolegovia naučili, že majú nového šéfa a vybudovali si k nemu dôveru. Prirovnávali ho k jeho predchodcovi. Vraj aj tak tu bude šéfovať, neskôr si zoberie samé voľná, dovolenky a nakoniec všetko zostane aj tak na nich. Nebolo tak a zistili to časom.

Záverečná ochutnávka drinkov

Záverečná ochutnávka drinkov

Myslím, že každý si z workshopu odniesol to svoje. Či už to boli skúsenosti Laca Piljara, ktoré si odniesol z top barov, kde pracoval alebo životné skúsenosti či chute a vône nápojov, ktoré sme na konci workshopu mali možnosť ochutnať. Boli to tie isté, ktoré sa miešali aj večer na guestbartendingu a tak sme vedeli, že o pár hodín nás opäť čaká úžasný večer, v úžasnom podniku, s úžasným barmanom a ešte úžasnejšími drinkami.

 

 

Guestbartending

Workshop skončil a my sme sa pobrali na pár hodín najesť sa do mesta. Išli sme pešo, veď prečo si nepozrieť večernú Nitru, promenádu, ktorá vedie až k nákupnému centru. Zastavili sme sa aj v pár prevádzkach starožitníctiev pozrieť sa, či sa nenájde niečo pre mladé barmanské duše do novej zbierky. A našlo sa. Kolega kúpil pár drobností a ja som taktiež neodolal a za pár šupov som kúpil starý shaker. Síce dooškieraný ale cítiť, že má svoju históriu, svoj príbeh. Odvtedy mi svieti na poličke a vždy bude svietiť ako ten prvý.

Po výdatnej večeri sme sa opäť ponáhľali do Záhiru, kde sme si sadli na naše staré dobré miesta ešte z čias guestbartendingu Stana Vadrnu a opäť sme mali geniálny výhľad. Ochutnávka bola ochutnávka a aj keď drinky z workshopu a tie, ktoré sa miešali momentálne teraz boli typom rovnaké, predsa boli iné. Teraz ich dotvárala celková príprava, servis – pohár, garnish, chuť či vôňa.

Začal som drinkom Záhir Café Swizzle. Kyslejší drink po limete, jemná dochuť Havany 3 y.o. no a prekrásna vôňa bazalky, ktorá tvorila aj garnish. Pokračoval som cocktailom Bam-Bou, z ktorého bola cítiť jemná pomarančová chuť a suchý vermout Martini. Cocktail ďalej dotváral orange bitters a pre mňa celkom nový likér – Umeshu, japonsky slivkový likér.

Cocktail Boheme

Cocktail Boheme

Večer som zakončil cocktailom Boheme. Prípravu drinku som mal priamo pred očami a keď sa hotový dostal predomňa, bola to jedna rozprávka. Grapefruit bolo cítiť až k spolusediacemu hosťovi. Chivas regal spolu s citrónovou šťavou a sirupom zo zeleného čaju vynikol perfektne. Do toho nádherne spenený vaječný bielok a na vrch pár kvapiek grapefruit bitters roztiahnutých špajdľou do jemných ornamentov pripomínajúcich srdcia. Samozrejme netreba zabudnúť na hard shake, ktorým bol tento drink (ak sa nemýlim) pripravený. Do pohára servírovaný cez double strain, aby sa predišlo nejakým veľkým bublinkám v pene na vrchu. Skoro by som bol zabudol na jednu zo zložiek tohto drinku. Surovina, s ktorou má šéf Záhir coffe & drinks veľa spoločného. Becherovka :)).

A keď už hovoríme o tom šéfovi, opäť mu patrí veľká vďaka. Jemu, celému teamu, Lacovi.

Teším sa na ďalší workshop či guestbartending v Záhire.

(zľava) Ladislav Piljar, ja, kolega Jaro ;-) a nesmie chýbať Ľuboš Rácz

(zľava) Ladislav Piljar, ja, kolega Jaro ;-)) a nesmie chýbať Ľuboš Rácz

photos by Martin Halmo /www.martinhalmo.com/, all rights reserved by Barkultur s.r.o.

One Guest. One Life.

Guestbartending | Stanislav Vadrna – Nikka whisky ambassador

Záhir coffee & drinks Nitra

Keď som sa týždeň pred akciou dozvedel, že sa niečo také ako guestbartending bude konať na Slovensku a ešte s tak významným človekom pre slovenskú barovú scénu, neváhal som ani minútu a okamžite som rozmýšľal len nad tým, že sa tam musím dostať. Ono keď počujete dve mená – Ľuboš Rácz a k tomu Stanislav Vadrna viete, že nič iné ako pekný večer v profesii, ktorej sa snažíte naplno venovať, Vás nečaká. V podstate som to hneď od začiatku bral ako workshop. Bol som dokonca opravený, že je to guestbartending ale vraj ak budem pozorne počúvať, môže to byť pre mňa aj veľmi poučný workshop. A tak aj bolo.

Rozhodli sme sa s kamarátom dostaviť do Nitry o čosi skôr. Čakali sme, že Záhir coffe & drinks – miesto konania akcie – bude preplnené už pár hodín pred dvadsiatou hodinou (oficiálny začiatok). Nebolo tak a našli sme si veľmi dobré miesta priamo pri bare, kde sme videli z polovice pohľadu čo sa deje za barom a z druhej polovice zase situáciu pred barom.

Bolo trištvrte na sedem, keď sme už sedeli a sledovali prípravu Stanislava Vadrnu. Bolo na ňom vidieť nervozitu ale nikomu to neprekážalo, pretože každý vedel, že svoju prácu si urobí ako inak – najlepšie. Ale nečudo, veď človek, ktorý stojí v danom podniku prvý raz oproti hosťom sa musí istý čas zohrať. Len veľké plus, že to Stanlymu trvalo pár minút. Keďže bol podnik ešte poloprázdny, dali sme si rýchlo podpísať (samozrejme aj s venovaním) Paparazzi Bar Book, ktorú napísal a vydal v roku 2010 a vôbec ju pre zasvätencov barmanstva netreba predstavovať.

Samuelovi ,,Treasure every encounter for each one is unique and can never rear. And always with ALOHA which is the key to the universal spirit of true Hospitality" with ALOHA Stan (Stanislav Vadrna) 2014 - Záhir - Nitra

Samuelovi
,,Treasure every encounter for each one is unique and can never rear. And always with ALOHA which is the key to the universal spirit of true Hospitality“
with ALOHA
Stan (Stanislav Vadrna)
2014 – Záhir – Nitra

Všetky drinky pripravované a servírované v ten večer pozostávali z hlavnej zložky – Japonskej whisky značky Nikka. Čudujete sa? Veď nám ich pripravoval jej ambassador pre EU ;-). Niečo po dvadsiatej som dostal prvý drink – Blood & Zen. Nikka From the Barrel, cherry brandy, orange juice a vermouth rouge. Krásička. Na začiatku jemnosť až pomaranče prechádzajúc do lahodnosti whisky. Kolega si dal Nikka Boulevardier – Nikka Yoichi 10 y.o, Martini Gran Lusso a Campari. Dosť ,,dymový“ drink by som povedal. Ľudia pribúdali, o pár minút bol Záhir plný a s nimi aj ľudia/barmani zo všetkých kútov Slovenska. Každou jednou minútou sa atmosféra uvoľňovala. Čochvíľa sme sa už smiali a Stanly na mňa začal pôsobiť ako človek, s ktorým sa poznám dlhé roky. Snažil som sa vnímať ho a jeho pohyby pri príprave drinkov. Dosť som zostal prekvapený, keď premiešaval suroviny v shakeri. Zo začiatku to vyzeralo dosť čudne ale každým ďalším drinkom, ktorý som videl premiešať v tej ,,trojdielnej skrinke“ som si uvedomoval, že je to niečo výnimočné. Vyzeralo to ako akýsi rituál, kedy sa Stanislav pozeral niekde mimo a mal som pocit akoby sa snažil vnímať všetko, čo sa v shakeri deje. Akoby hypnotizoval každú jednu kocku ľadu aby si robila svoju prácu. Akoby pridával ďalšiu surovinu, ktorá sa nedávkuje z fľaše, ani cez pourer ani cez odmerku ale cez ruky, pohyby, myseľ. Waw! Naozaj som sa ocitol na rituále farieb, chutí, vône … . Najkrajšie bolo, že ani jeden drink nebol servírovaný bez tohto rituálu. Či už sa pripravoval v shakeri alebo v mix glasse, vždy tomu bola pridaná tá posledná surovina.

Rudolf Slavík - Barman Rytížem Čestné Légie

Rudolf Slavík – Barman Rytížem Čestné Légie

S vyššou nočnou hodinou sme zistili, že máme asi najlepšie miesta na sedenie v podniku. Všetko sme videli a ku všetkému sme boli blízko… a hlavne Stanly mal blízko k nám a my zase k nemu, takže rozhovory boli povinnou súčasťou. Ozaj skoro som zabudol. Jedna vec svietila v Záhire tiež dosť výrazne. Bol to Rudolf Slavík. Kiežby tak ešte v živej podobe ale nie, bola to knižka – Barman Rytířem Čestné Legie – ktorú Stanly vystavil pred akciou a my sme boli svedkami úžasného Stanlyho talizmanu. ,,Kde môžem dať Rudolfa?“ znelo keď hľadal vhodné miesto na vystavenie knihy. Niektorí sa zasmiali, lebo to brali zo srandy, iní sa zasmiali lebo videli to čaro, ktoré sa v tej vete skrývalo. Tá kniha tam bola po celý večer, celý čas bol Rudolf Slavík za Stanislavom. Mám tú knihu doma, dostal som ju od kolegu, s ktorým som práve sedel a vnímal tento gusetbartending. Bol som šťastný, že som čítal niečo, čo akoby v danej chvíli držalo ochrannú ruku nad celou akciou. No ale vráťme sa k drinkom. Pretože už bolo okolo jedenásť hodín v noci a my sme mali na stole Záhir touch a Ito flip. Milujem sladké drinky s nádychom jemného alkoholu. Ito flip bol podľa mojich predstáv. Asi by som ho z celého večera vybral ako drink, ktorý mne chutil najviac. Keď som sa tak pozeral na menu, zistil som, že sme neochutnali už len dva drinky. Tak som si objednal Vieux Carre, čo bol dosť silný drink zostavený z Nikka From the Barrel, Martel V.S. Dubonnet, Benedictine, Angostura, Peychaud’s bitters. Po tomto drinku som už preistotu presedlal na nealkoholické výtvory Maťa – barmana Záhir coffee & drinks. Mizuwari (Nikka From the Barrel, water or club soda) bol posledný a jediny drink, ktorý som nedegustoval.

Stanislav Vadrna v Záhir coffee & drinks Nitra

Stanislav Vadrna v Záhir coffee & drinks Nitra

Ale za to som dostal jedinečnú prednášku, ako tento drink perfektne pripraviť, dokonca ako ho profesionálne premiešať, či aký je rozdiel medzi Nikka whisky podávanou s vodou a podávanou so sódou. To už sa však blížila jedna hodina ráno a tak sme si spravili ešte pár fotiek, rozlúčili a podali si ruky so Stanlym, Ľubošom, celým personálom Záhir coffe & drinks v Nitre a ďalšími hosťami a vybrali sa naspäť domov.

Malo by asi nasledovať zhrnutie ale načo. Ak ste sa dostali s čítaním až sem, musíte uznať že to musel byť pre mňa a ostatných ľudí veľký zážitok. Vidieť na jednej strane baru Stanislava Vadrnu a na druhej Ľuboša Rácza a jeho team ako miešajú ,,ostošesto“, to sa už asi najbližšie ani neuvidí. A s tým som na túto akciu aj išiel. Bolo mi totiž povedané: ,,…ale prídi si to užiť, bude to stáť za to. Na Slovensku ho neuvidíš tak ľahko pracovať…“ A tak som tam bol. Videl, zažil, ochutnal, vzdelával sa. Organizátorom – Ľubošovi Ráczovi a jeho podniku Záhir coffee & drinks v Nitre, ako aj celému jeho teamu a samozrejme Stanislavovi Vadrnovi patrí veľká vďaka za atmosféru, ktorú na pár hodín vytvorili.

Stanislav Vadrna - ambassador Nikka whisky pre EU (vľavo) a Ľuboš Rácz majiteľ Záhir coffee & drinks Nitra (vpravo)

Stanislav Vadrna – ambassador Nikka whisky pre EU (vľavo) a Ľuboš Rácz majiteľ Záhir coffee & drinks Nitra (vpravo)

photo by: Martin Halmo, all rights reserved by Barkultur s.r.o.

O rok starší… O rok múdrejší (?)

,,Barman" s barmanomOpäť je to tu. Ďalší Nový rok, všetci si prajú všetko dobré a každému na každom záleží aspoň v jeden deň roka na jeho zdraví šťastí a láske. No dalo by sa o tom písať duševných blogov až až ale idem ja do gastronomickej časti…

 

Rok 2013… – je môj asi prelomový rok. Konečne mi udrelo do hlavy, že sa nechcem vo svete živiť a pracovať ako čašník/kuchár (oficiálne profesie, ktoré zahŕňajú štúdium hotelovej akadémie) ale že môj kariérny život pôjde skôr iným smerom. Žiadalo by sa mi napísať, že smerom barmana alebo baristu ale nie je to tak. Chcem sa uberať smerom, v ktorom budem zákazníkom ponúkať kvalitné produkty a svoju prácu si kvalitne vykonávať. Vedieť čo robím a čo predávam a učiť sa tomu celý život, no jednoducho v skratke povedané, nechcem ,,skapať“ v krčme ako krčmársky čašník či prežiť za výčapom a počúvať výlevy poloožratých ľudí ležiacich na ,,bare“.

A čo všetko ma donútilo rozmýšľať týmto smerom? Nič! Úplne nič ma nedonútilo, jednoducho som chcel. Chcel som a zistil som, že keď človek naozaj za niečim ide, dvere sa mu otvárajú a má nekonečne veľa možností.

 

Všetko to začalo mojou prvou barmanskou súťažou v škole – v tvorbe nealkoholického miešaného drinku. Keby nebolo mojej profesorky, nenaučila by ma aj mimo osnov správnemu barmanskému postoju, držaniu šejkra a výrazu na súťaži pred porotou. Hovorím ako keby som bol nejaký ocenený barman že? 😀 Nie, nechcem aby to tak vyznelo ale aké také základy mám, barman nie som – to tvrdím vždy a všade a každému. Tým budem až keď niečo dosiahnem.

Moja cesta pokračovala a začiatkom leta sa tu objavila ďalšia súťaž. Zostavil som dva drinky, s ktorými som bol spokojný aj keď druhý som mohol miešať až keď by som postúpil, nerátal som s tým, no stalo sa a miešal som aj druhý. Už to trochu vyzeralo ako súťaž – stanovené suroviny na použitie, dôležité podmienky, odborná porota zložená z barmanov, ktorý začínali na tej istej škole ako ja a teraz pomáhajú podnikateľom otvárať podnik za podnikom na Slovensku (ak nie aj v zahraničí). Súťaž som nevyhral, ani som ju vyhrať nešiel. Naučil som sa, že treba mať otvorené oči a pozorovať súťažiacich, ich suroviny ako a čo robia.

Medzi tieto dva barmanské zážitky som úplne zabudol spomenúť spustenie tohto maličkého aj keď pre mňa srdcového blogu, ktorým chcem ukázať, že gastronómia sa dá vnímať aj úplne inak ako iba z načapovaného piva, veľkého pressa s mliekom a vyprážaného syra s hranolkami.

Prišlo leto a mne sa otvorili veľké dvere. Ozval sa mi jeden pán. Ľuboš Rácz. Komentoval mi post (tie komentáre sú tam dodnes, nevymažem ich, sú ako veľká spomienka na moje zoznámenie sa s ním) a ja som tomu neveril. Dovtedy som o ňom počul ako o človeku, ktorý bol súčasťou veľkého barmanského protestu proti SkBA. E-mail dal e-mail a v auguste som odchádzal na dvojdennú súkromnú odbornú stáž do jedného z najlepších barov – Záhir coffe & drinks (v dňoch písania článku sa momentálne Záhir ocitol v troch nomináciach Slovak Bar Awards ale tomu sa ja ani nečudujem a verím, že to vyhrá). Pre mňa veľká skúsenosť a oveľa viac mi na Slovensku asi dať nikto nemôže.

Mesiace bežali a v decembri som spoznal ďalšieho veľkého človeka v Prievidzi (a to som si myslel, že tu taký ani nie je). J.M. (dve začiatočné písmena mena a priezviska, lebo neviem, či si praje aby bolo jeho meno zverejnené :-D) a sním otváranie nového podniku v Prievidzi – 4play. Dostal som novú výzvu, vraj mám možnosť zdokonaľovať sa v tom, čo chcem v živote robiť a vraj to tu bude iné – profesionalita na prvom mieste. No proste top! Podnik sme otvorili na Mikuláša a zatiaľ sa o ňom nedá nič povedať, pokiaľ sa  všetko nezocelí a neukáže, ako ho v najbližšej dobe zoberú zákazníci. Lebo tí sú prvoradí…

Myslím, že je dôležité vychovať dobrých barmanov a v dnešnej dobe zmanipulovanej SkBA to nie je na Slovensku ľahké. Aj preto ďakujem všetkým ľuďom, ktorí mi pomohli začať a stále mi pomáhajú ísť o krôčik vyššie. Aj im, aj Vám prajem veľa dobrého do Nového roku 😉
P.S.: Vďaka za veľkú návštevnosť tohto blogu, snáď ho budete čítať aj v Novom roku.

Vďaka za pozvanie

Keď som zakladal tento blog, nebol by som si myslel, že ho bude čítať také široké spektrum ľudí a už vôbec som si nemyslel, že ho bude čítať človek, ktorého som poznal len z internetu, odborných časopisov a z jeho blogu www.barkultur.sk – barman, Ľuboš Rácz (je jedným z najlepších slovenských barmanov, o čom svedčí aj jeho titul Barman roka ´08. Riadil aj vlastnú reštauráciu s barom Paladium v Nitre, bol manažérom Paparazzi Restaurant & Bar v Bratislave, dnes je majiteľom svojho vlastného Záhir coffee & drinks baru v Nitre).

Po mojom prvom článku mi navrhol, že sa mám niekedy na dva dni zastaviť v jeho novom podniku, Záhir coffee & drinks v Nitre a vyskúšať si tak prácu priamo v bare a nie len na súťaži. Bol som z toho celý mimo a pokým som si to neoveril cez mail, nechcel som tomu pomaly ani veriť.

Dlho nám spolu trvalo, pokým sme prišli na spoločný dátum tejto malej odbornej stáže. Najprv to malo byť začiatkom júla, potom koncom júla ale nakoniec sa to podarilo a dátum sa stanovil na 20. – 21. august 2013.

 

Záhir coffe & drinks v Nitre

Záhir coffee & drinks v Nitre

DEŇ PRVÝ

Vopred sme boli dohodnutí, že mám prísť do podniku v prvý deň, teda 20. augusta, o 16:00 hod. Cestoval som vlakom do pre mňa neznámeho mesta, prestupoval z jednej MHD do druhej, ubytoval sa na internátnej izbe, trocha si oddýchol a už som kráčal do baru. Vonku jednoduchá a za to pekná teraska, po prvom vstupe krásne vymaľovaná stena, na ktorej svieti hlava Harryho Johnsona a k nej sú primaľované všetky prvky ktoré Ľuboš Rácz vníma z pohľadu kvalitného baru, barový pult, všetko krásne nachystané, všetko ako má byť. Barmanovi (neskôr som zistil, že skôr Baristovi) som sa predstavil, podal mi kľúče, ukázal miestnosť, kde sa môžem prezliecť. Nasledovala ukážka všetkého, čo sa v bare nachádzalo, kde bude moje pôsobisko počas dvojdennej stáže, ukážka asi najväčšieho výrobníku ľadu, aký som kedy videl. Neskôr sa striedala smena a na večernú nastupoval barman Maťo. Venoval mi veľa času počas večernej smeny, predstavil mi kompletné menu Záhir coffee & drinks, o každom jednom miešanom nápoji v menu mi niečo povedal, tak isto o každom spirite – výrobu, o značke a histórii, no sám som neveril, koľko toho vie. A stále len rozprával čo sa kedy vyrobilo, akú to má históriu a ja som sa snažil si čo najviac pamätať, aj keď sa to všetko za tak krátky čas nedalo. Doplňoval ho barman Ondro, ktorý mi prezradil iné pikošky, z kníh ktoré čítal. Počas celého večera som sa sústredil a obkukával personál ako svižne pracuje, ako hosťovi namieša drink tak precízne, profesionálne, s láskou. Ďalšou veľkou vecou, ktorú mi poskytli bola ochutnávka niektorých druhov spiritov. Po záverečnej sa všetko upratalo, poumývalo a ja som mohol zaspať s novými zážitkami.

 

DEŇ DRUHÝ

Ráno som nastupoval na jedenástu hodinu doobeda, v prevádzke som už videl Ľuboša Rácza ako menšej skupinke cca jedenástich ľudí vysvetľuje čo to o barmanstve, mieša pre nich drinky a s radosťou odpovedá na ich otázky. Keď sa prednáška skončila, prišiel rad na mňa a Ľuboš mi začal názorne ukazovať a vysvetľovať ako sa správne otvára fľaša, nalieva bez poureru a s pourerom no a ďalšia hodina bola venovaná iba praxi nalievaniu, čo sa mi nezdalo také ľahké, ako keď som sa na to iba pozeral. Bolo fájn, že Ľuboš ma opravoval, hovoril ako to mám robiť ako to nemám robiť.

Ďalej prišiel na rad shaker, vysvetlenie s čím sa mieša v baroch, s čím miešajú v Záhire a potom už len prax, ako správne shakeovať, ako správne držať shaker v ruke, aby to vyzeralo čo najprirodzenejšie. A opäť prax, prax, prax až pokým ma ruky neboleli.

Latte Art, môj prvý obrázok :-)

Latte Art, môj prvý obrázok

Opäť sa striedali smeny, ale Kristián, barista, ktorý mohol ísť domov zostal dlhšie a začala sa pre mňa ďalšia dvojhodinovka odbornej stáže o káve. Naozaj ma to zaujalo, vysvetlil mi všetko od toho ako káva vzniká, ako sa ,,češe“ alebo zbiera, ako vôbec vyzerá, keď ju zbierajú, základné rozdelenie kávy na Arabiku a Robustu, ktorá je kvalitnejšia, prečo, ako sa ktorý typ zbiera. Potom prišiel rad na ukážku robenia kávy, od bodu jeden až po posledný bod, ako správne nastaviť mlynček, aby mlel presne tak, aby ľuďom káva čo najviac chutila, ako spravne kávu utláčať do páky, ako správne zaobchádzať s kávovarom… No jednoducho od Á po Zet. Neskôr prišlo na rad napeňovanie mlieka, aj keď sa mi to najprv nedarilo, potom to už išlo lepšie a aj sám som to cítil. No a posledná vec, ktorú ma Kristián Bene (držiteľ striebornej priečky Na Majstrovstvách Slovenska BARISTA 2013 v disciplíne Latte Art; celkový víťaz 2. ročníka súťaže Latte Art Jam (LAJ)) naučil bolo Latte Art – tzv. maľovanie speneným mliekom do kávy. Zo začiatku to boli iba chabé gule v káve ale potom neskôr sa mi podarilo aj aké také srdce, veď posúďte podľa obrázka 😉

Na večernej smene bolo síce menej hostí v Záhire ale to neznamenalo žiadny oddych pre mňa (a ani som ho nechcel). Opäť som sa dal do cvičenia nalievania cez pourer. Čo ma dostalo, cvičil somnov po celý čas aj barman Maťo a keď sa mi naozaj že nedarilo alebo som nevedel, či to robím dobre, len som sa pozrel doprava a videl ako to robí profesionál a aspoň trochu sa snažil priblížiť sa k tomu.

Na záver smeny som mohol ochutnať jeden z tých viac predávanejších nealko drinkov – Postkomunist, ktorý som si mohol aj sám namiešať o čo viac sa mi to rátalo.

POSTKOMUNIST drink by Záhir

POSTKOMUNIST drink by Záhir coffee & drinks

 

Zažil som prax (odbornú stáž – hovorme tomu akokoľvek), ktorá síce bola krátka, veď trvala len dva dni, ale za to ma posunula ďalej. Doteraz som vedel informácie o barmanstve len zo školy, len z barmanského kurzu (ktorý sa dá charakterizovať ako myšlienky a názory jedného človeka). Sám som si povedal, že som si radšej mohol zaplatiť 5-dňový kurz v Záhire ako v SkBA. Zistil som, že v podniku vie pracovať aj normálny tím ľudí, prešiel som už rôzne pracoviská od Vysokých Tatier, cez Turčianske Teplice, po Bojnice ale tak zohraný tím barmanov a baristu som videl až v Nitre. Som rád, že mi práve Záhir coffee & drinks, no hlavne samotný Ľuboš Rácz umožnil pozrieť sa čo to je barmanstvo, čo to sú miešané drinky, čo to je podáváť drink hosťovi. Som vďačný celému personálu, ani by som si na začiatku nemyslel, že ku mne budú tak ochotní, že sa mi budú za tie dva dni tak venovať, ako sa mi venovali. Odniesol som si z Nitry iba tie najlepšie zážitky, k tomu zásteru s logom podniku, pár čísel Bar Magazine-u, z ktorých som niekoľko prečítal už cestou domov vo vlaku, no a ako spomienka na túto stáž mi bude služiť aj originálny Tin – Tin shaker značky Koriko z Japónska. Daroval mi ho na pamiatku Martin – barman, ktorý naozaj vie, ako sa robia drinky. Ľuboš mi ponúkol, že ak budem mať čas a budem chcieť, môžem prísť aj na dlhšie. Ja sa pokúsim si všetko zariadiť tak, aby som mohol, pretože práve takéto odborné stáže/praxe ma môžu posunúť len a len dopredu.

Vďaka za pozvanie…