All posts tagged espresso

SERIÁL #0 Nebojte sa domácej prípravy espressa

Nasledujúce mesiace sa môžete tešiť na nový blog seriál, ktorý sa bude týkať kávy. Káva je druhou najpredávanejšou komoditou na svete a preto jej venujem množstvo priestoru. Ako je to však so samotnou prípravou v domácich podmienkach? Read more…

Aplikácie prišli aj do sveta kávy. A čo vy? Podelíte sa o svoje zážitky?

V tejto dobe, kedy vládnu telefóny a počítač už nie je skoro pre nikoho novinkou, bolo len otázkou času, kedy sa aplikácie vnoria aj do svwta gastronómie. Áno, množstvo aplikácií už funguje. Sú to tie, ktoré vám poskytnú recenziu cez obyčajných ľudí z reštauračných zariadení. Svet kávy sa však začína rozvíjať aj za pomoci novej aplikácie s názvom Source. Read more…

Zcukril som Espresso!!! …

Zcukril som. Áno, je to tak. Občas aj mne ujde lyžička s cukrom do kávy. Pýtate sa, ako je možné že práve mne? Za všetkym zlým sa skrýva kúsok dobrého. Read more…

KeepCup Longplay | recenzia

Spoločnosť KeepCup vstupuje do tohtoročnej jesene s novým produktom. KeepCup Longplay je vylepšením doterajších modelov znovapoužiteľných take away pohárov. V desiatich farbách a dvoch veľkostiach si ho už dnes môžte zakúpiť aj na slovenskom trhu. Read more…

FIVE Points Bratislava – Piaty bod no s prvotriednou kvalitou

V bývalých priestoroch štúrovskej kaviarne v Bratislave dnes funguje úplne iný podnik. Hoci Štúr (pred tým Shtoor) na svojej web stránke stále uvádza adresu Panská 23 ako jednu zo svojich prevádzok, nahradil ju nový koncept. Read more…

MAD DROP espresso & brew bar – pokojné miesto v rušnom meste

11168897_1449618805330849_2221725918334919760_o

MAD DROP espresso & brew bar | Radlinského 24 Bratislava

Za päť dní som dvakrát otočil Bratislavu, čo je pri troj- hodinovej ceste do a z nej naozaj dosť zabitý čas vo vlaku. Dnes už však viem, že prijímačky, na ktoré som sa hnal stáli minimálne v jednej z možností za to. Vo vlaku smer PD → BA som si zabezpečil super filter (Nicaragua Maracatura by 9 grams coffee), ktorý som si stihol pripraviť ešte doma. Za dva dni v hlavnom meste som však pocítil nedostatok kofeínu z niečoho lahodného (cháp filter), a tak som musel vyhľadať najbližšie možné miesto kde ma dobijú kávou. Do centra som však nestíhal ísť.

DSC_0159MAD DROP sa nachádza v blízkosti železničnej stanice a tak táto voľba padla okamžite za tú najvhodnejšiu. Nenápadný podnik. Útulný, malých rozmerov s cool dizajnom a príjemnými ľuďmi. Pár schodov vás zavedie k baru a do priestoru, kde sa odvíja celá pohostinnosť. Človek by absolútne nečakal, že tento podnik niekde tam za rohom pokračuje ďalej. No pokračuje! Exkluzívnou záhradou, ktorá ponúka neskutočnú oázu ticha. Absolútne opozitum bratislavskej atmosféry. Vstupujete z rušnej ulice, prejdete pár krokov cez interiér a vchádzate do tichého trávnatého prostredia, bez hluku.

Zachcelo sa mi dobrého filtra a tak bol výber jasný. Martinka, owner & co-founder MAD DROP, na mňa vytiahla niekoľko balíčkov čerstvých kávičiek. Moje oči upriamila naturálna Colombia od českej pražiarne Nordbeans, ktorú som pár dní pred odcestovaním našiel na webe. Bola to naozaj zaujímavá chuť. 🙂

Moja druhá návšteva o päť dní neskôr ma opäť dohnala ku chtíču kvalitnej kávy. Zvolil som znova Nordbeans. Tentokrát však lahodnú Kostariku spracovanú honey metódou.

Read more…

Pije barista v práci kávu? Mal by!

photo by Karol Urban

photo by Karol Urban

K tomuto článku ma inšpirovalo 2. vydanie časopisu STANDART, kde Tereza Balá v článku Barista na bojisku opisuje v jednej časti Kolik ty tak vypiješ za den kávy?.

Keď som čítal článok v Standart-e, začal som sa zamýšľať nad tým, ako fungujú kaviarne v mojom okolí. V jednej z nich pracujem a ostatné sem-tam navštívim keď sa chcem stretnúť s priateľmi. Zamyslel som sa ako je možné, že v jednej prevádzke dostanem horšiu a v inej lepšiu kávu. Niééé, teraz nehovorím o žiadnych modroznačkových kávach. Ani nejdem narážať (a urážať) na podniky ktorým sa bohužiaľ dobrá káva nedarí robiť (alebo preto nič nerobia).

Čo robí samotný personál počas dňa preto, aby ich najhlavnejšia predávaná komodita bola tou najlepšou? Neviem, čo preto robia iné prevádzky. No môžem zhodnotiť, čo my, v našej malej kaviarničke mimo centra Prievidze, robíme pre kvalitnú kávu. Jednoducho, pijeme ju. Ale čo to pitie kávy znamená? Pripraviť si espresso, ktoré ma nakopne aby som mohol ďalej pokračovať vo svižnom tempe svojej prace? Alebo dať si cappuccino a mať úžasný gastronomický zážitok z toho, že ma počas veľkého návalu aspoň niečo zasýti? Nie. Je dôležité vypiť si kávu v pokoji. Vystihnúť chvíľu, kedy nie je veľa hostí a dať si kávu počas dňa. Vnímať správanie mlynčeka, tampera, espresso stroja, vody, … a potom vnímať výsledný nápoj, jeho výzor, vôňu, chuť, teplotu, veľkosť, … . Áno tieto veci treba vnímať stále a pri každej pripravovanej šálke. Ale nie vždy, a to hlavne pri veľkom návale, sa to dá robiť detailne. Je to jednoducho mnoho faktorov, na ktoré treba mnoho skúseností. Či ani nie? Ak pijete pravidelne tú istú kávu a raz bude chutiť inak, bude vám to čudné. Sme naučení na nejaké svoje štandardy. A ak sa porušia, okamžite to vycítime. Preto, ak pracujem v prevádzke, mal by som sa naučiť ako chutí káva ktorú predávam.

Read more…

Barista Junior 2015, Nové Zámky alebo #premnavydarenasutaz

Dva týždne dennodennej prípravy. Dva týždne plné kávy, speňovania mlieka a premýšľania ako zostaviť súťažný drink. Bol to dlhý čas v zatvorenej miestnosti. Delírium nás pohlcovalo každým dňom viac a viac. Ale! Stálo to za to.

(zľava) 2. miesto, 1. miesto, 3. miesto

(zľava) 2. miesto, 1. miesto, 3. miesto

V podstate sme nič nenechali na náhodu a prípravu espressa, cappuccina a drinku v časovom limite 15 minút sme trénovali niekoľkokrát. Dokonca ešte aj doobeda v deň odchodu na súťaž. Prievidzu sme chceli opustiť okolo 12:30 hod. ale kvôli mojej dekorácii sme ju v spätnom zrkadle videli až o niekoľko desiatok minút neskôr. Zdalo sa nám nemožné nájsť rozmarín v obchodoch ako Tesco, Lidl a iné. Našli sme ho až v Partizánskom, aj keď stále sme chceli čosi viac.

Po príchode a zoznámení sa so všetkými kávomilcami (táto skupina sa za posledné roky rapídne rozrástla) sme absolvovali prednášku o káve od pána, ktorý za ňou cestuje až… až veľmi ďaleko. Tam, kde rastie a kde sa zbiera ale aj tam, kde sa spracúva. Nasledoval test, ktorý pozostával z pár otázok o káve a väčšinu otázok o čaji. Prišlo na mňa (a myslím, že nie len na mňa) trocha prekvapenie, pretože otázky o čaji, ktoré boli v prevažnej väčšine dosť prekvapili.

Deň D nastal (a to už ani nehovorím o tom, ako rýchlo prešiel) a ja som bol plný očakávaní. Ono viete, pokazíte domácu súťaž a bojíte sa, aby sa rovnaké faux pas nestalo aj na tých ďalších. Úsmevné bolo, ako ma ešte v prvý deň privítali niektorí kávoví fanatici slovami ,,a nič si prosím ťa nezabudni v chladničke“. A v ten istý deň som si dokonca vyžreboval aj poradové číslo – 13. Nemal som rád to číslo. No musel som sa s ním začať viac priateliť, lebo sa stalo akýmsi neviditeľným príveskom. Trinásty v poradí reálneho súťaženia a o trinástej bol naplánovaný aj začiatok mojej súťaže. Paráda. Ešte že nie je piatok trinásteho. Súťažiaci odsýpali rad za radom a keď som sa dostal na rad ja, v hľadisku už sedela moja morálna podpora. Bolo úžasné, ako sa sformovala malá skupinka ľudí, ktorí zavčas rána vstali a nasadli na vlak Prievidza → Nové Zámky. Žiaci našej školy. Prevažne spolužiaci. Ááá aj keď som ich po celý čas nevnímal, pretože som sa sústredil na to, aby som ukázal to najviac čo som vedel, boli momenty, kedy mi ich pokrik neunikol. A práve tie momenty ma posunuli ďalej.

Počas prípravy som si skontroloval všetko asi desať krát. Už som nič nenechal na náhodu. Jednoducho som si povedal, že tu a teraz ukážem všetko čo vo mne je. Poviem vám, pri týchto súťažiach zisťujem, že nie každá minúta trvá rovnako dlho. Týchto 15 minút ubehlo ako voda a od zdvihnutia ruky na začiatku súťaženia som sa ani nenazdal a už som ju opäť zdvíhal, aby som zastavili časomieru. Naozaj mám na to nádherné spomienky. Ako porotcovia so záujmom sledovali, čo robím, ako som si ich počas súťaženia všímal a videl, že môj drink im chutí a že moje kávy neboli pripravené zle. Ale držal som si odstup. Vedel som že vyhodnotenie môže dopadnúť akokoľvek. No a keď mi bola priradená cena za najlepší alkoholický nápoj z čaju, povedal som si že som splnil svoju misiu. A ja vám poviem prečo. Skúste si zo srandy niekedy uvariť čaj a nakombinovať do neho nejaké alkoholické zložky či ďalšie suroviny bez toho, aby ste nezakryli chuť a podstatu toho čaju. Zistíte, že to nie je len tak – ako pri cuba libre – keď si dáte rum colu, limetky a ľad a všetko je oukej. Jednoducho to, čo sme robili ja a moja mentorka (profesorka, odborníčka a musím povedať že aj v dobrom slova zmysle šialená žena), to už bola čistá alchýmia. Jednalo sa o desatiny centilitra rôznych surovín o miligramy čaju, centilitre horúcej vody a sekundy jeho luhovania. Len preto, aby výsledný nápoj vyjadril to, čo sme chceli. A to jednoduchosť prepojenia daných surovín, ktorá sa mala pretaviť do jemnej chuti zeleného jasmínového čaju značky Dilmah t-Series. Wualá, ten drink mal naozaj sformovanú silu z jednotlivých použitých surovín. Mal príbeh, mal podstatu, spĺňal predovšetkým moje požiadavky. Lebo to bolo pre mňa podstatné. Aby som sa vžil s tým, čo robím, čo a pre koho pripravujem.

O to viac ma potešilo, že domov som nešiel s jednou cenou ale že som bol taktiež odmenený aj druhým miestom v celkovom hodnotení všetkých súťažiacich.

Ďakujem za všetko (áno vám – vy ako osoba, ktorá sa v tomto ďakovaní určite našla)

 

The Breeze from Asia

The Breeze from Asia

– Jasmine Green tea (Dilmah t-Series) – 4g (80 °C voda a 8:25 cl na porciu, extrakcia 2 minúty)

– 0,25 cl likéru Luxardo

– 0,40 cl Monin Romarin (sirup)

– 0,30 cl Monin Gingembre (sirup)

– garnish: vetvička rozmarínu s napichnutou bobuľou čučoriedky

 

Read more…

Pánu Bohu vďaka za dobrých zákazníkov!

Je neskorá nočná hodina a mne to opäť začína myslieť. Opäť treba napísať niečo múdre? Nie. Tak svoje články neberiem. Píšem lebo ma to baví a pevne, aspoň v maličkom kútiku duše verím že práca, ktorú vykonávam a ktorej aj venujem väčšinu môjho blogu zaujme ľudí, prevažne žiakov odborných škôl študujúcich služby ako kuchár/čašník a podobne, ktorí okolo seba vidia len to, že ich odbor k ničomu neprivedie. Myslím tým to, že by sa aj chceli venovať tomu, čo študujú a čo im vtĺkajú do hláv, ale NAČO?! Veď aj tak skončia za výčapom v krčme tretej cenovej kategórie (áno viem, tie cenové kategórie už neexistujú). To si možno myslia, ale práve ja ako ich ,,spolužiak“ a človek, ktorý ide od úplnej nuly, im chcem ukázať, že nemusia celé svoje školské obdobie stáť za výčapom v zafajčenej krčme. Joj, ako som sa rozpísal, toto by chcelo samostatný článok…

www.instagram.com/mariosmykal

www.instagram.com/mariosmykal

Už sa pár ľudí dozvedelo, že som zmenil pracovisko. Nie mesto práce, len pracovisko. Vymenil som barové ,,barmanské“ prostredie za to barové ,,baristické“. Nejdem tu hodnotiť, kde je lepšie, pretože tí, čo ma poznajú vedia, že keby sa to čo i len trocha dalo, najradšej by som pracoval týždeň ako barman, týždeň ako barista a takto to striedal. Aby som mal neustálu prax aj z jedného aj z druhého. Žiaľ, taký podnik ponúkajúci toto v Prievidzi nepoznám. Možno ho raz vybudujem ja 😀 , ale to je ešte vo hviezdach. Možno ešte ďalej. Pracoval som 11 mesiacov na poste barmana. Vhodený priamo za bar s nulovými skúsenosťami nevediac ani z akých surovín pripraviť Vesper, drink tak lahodiaci Jamesovi Bondovi. Snažil som sa učiť všade, na rôznych workshopoch, od ľudí na to najpovolanejších či z internetu a kníh, ktoré som kupoval na bežiacom páse. Ako správne pripravovať miešané drinky, odporučiť lepšiu whisk(e)y, … . Bol som vhodený do vody a snažil som sa aj preto, aby som si nespravil zlé meno. Kto vie, aké som si ho nakoniec spravil.

Dnes teda zastávam pozíciu človeka, ktorý sa hrá s kávou. Zámerne hovorím hrá, pretože ja nepracujem. Mojou náplňou je jednoducho pripraviť ľuďom kávu – ten nápoj, po ktorí si cielene prišli, pretože sa chcú nabudiť, majú tu pracovný meeting, chcú sa len tak porozprávať či relaxovať pri čítaní knihy. Jednoducho hovorím tomu že sa hrám. Aj keď to vyznie, ako keby som nič nerobil. Vedel som do čoho idem, tešil som sa a trocha aj obával. Veru, dnes vám veľa ľudí nasľubuje a je to presne naopak. Tu pracujem už osem mesiacov a stále to ide iba k lepšiemu. Na študenta mám dobré pracovné podmienky, dobré pracovné vzťahy a dobrý sortiment produktov či technického vybavenia, s ktorým pracujem. Jednoducho sa do práce teším.

A potom tí zákazníci. U nás (zámerne hovorím ,,u nás“, pretože v kaviarni sa cítite ako v obývačke) tvoria základ stáli zákazníci. Tí, čo sa ráno zobudia a nedať si kávu by bolo ako neumyť si zuby. Nech si už pýtajú čokoľvek – od pressa, cez piccolo po maxi cappuccino, pripravím im vždy to, čo chcú a nenásilne im vysvetlím ako to je správne. Aj preto sa mi v poslednom čase nestalo, žeby som slovo piccolo počul nejako často. Vďaka!

Títo domáci, ako som vytvoril pomenovanie pre našincov, ktorým pripravujem kávu vidiac ich už len vchádzať cez dvere, tvoria veľkú časť našich zákazníkov hlavne v doobednajších hodinách. Poobede nastupuje aj tzv. cudzia klientela, kedy sa do kaviarne prichádzajú usadiť mladšie páriky, ľudia v produktívnom veku, ktorí si tu dali schôdzu so známymi či starší ľudia. A keďže (zatiaľ) nefigurujeme ponukovým lístkom, vždy im vysvetlím, že sa s nimi veľmi rád porozprávam. O tom, čo im môžem ponúknuť, o tom, že im rád poradím keď nevedia, či si majú dať cappuccino alebo espresso, či chcú minerálku alebo čaj (a prečo si dať práve náš čaj) alebo aká je naša zimná/letná ponuka. Úplne jednoduchý predaj produktov, ktoré sa však rečou dajú predať lepšie ako keby ste ponúkali tú najlepšiu odrodovú kávu na svete, pretože to deklarovala nejaká firma a všetko by ste to mali prehľadne spísané na nejakom papieri. A oni doslova ,,žerú“ tieto informácie. (slovo žerú cháp aj ako niekto je niečim natoľko pohltený až je z toho milo prekvapený) A potom príde vždy ten najlepší záver, ktorý sa skladá zo slov ako prídeme opäť, dúfam, že vás tu nájdeme aj na budúce, odteraz budeme chodiť už len sem a podobne. A to sú tie najlepšie slová. V malej kaviarničke mimo centra mesta možno veľa krát lepšie ako vysoké sprepitné. Snáď tomu chápete. Taký zákazník, ktorý sa sem vráti 50 krát je oveľa lepší ako ten, čo sa ma snaží ohúriť vysokými sprepitnými a nepríde už nikdy. Pretože ten prvý mi dáva najavo, že to, čo robím, robím dobre a presne podľa jeho požiadaviek.

Som rád, že takejto cudzej klientely je u mňa každým dňom viac a viac. Česť však všetkým hosťom 😉

So šálkou kávy vypijem aj pol litra vody…

Niekedy sa pozastavíte nad drobnými vecami. Poznáte to. Také, ktoré by ste si inokedy nikdy nevšimli, no všimnete si ich až vtedy, keď už sa snažíte sami seba smerovať na čo najlepšiu cestu a chcete vychytať všetky detaily.

Naposledy, keď som si pripravoval svoj (skoro) každodenný Aeropress som si všimol, že počas jednej kávy vypijem aj pol litra vody. V reštauráciach/kaviarňach/baroch ponúkajúcich a ako tak kvalitne servírujúcich kávu dostanete ledva to deci vody, niekde dokonca ani to. Pri tom voda je pri káve, aspoň si to ja myslím, základ. Okrem toho, že sa tu môžem oháňať tým, že káva dehydruje a voda to nejako tak vyrovná je tu aj iné vysvetlenie.

Dnes už nie je ničím výnimočným nájsť v jednom meste aspoň jednu prevádzku, kde ponúkajú kvalitnú kávu a personál je naozaj vyškolení. Tým nemyslím len to, že Vás obsluhuje barista, ktorému patrí 10 diplomov, za ktoré si zaplatil, ale že je to naozaj človek venujúci sa káve (povedal by som že) od hlavy až po päty. Pýtate sa, že aký to je človek? Jednoducho taký, ktorého práca baví, nepríde za barový pult len s tým, že si odkrúti večer, zarobí na hosťoch veľké prachy a príde domov a doma si pripraví nejakú kávu z pultov hypermarketov. No a ak práve takýto personál stretnete v podniku, kde ste si prišli oddýchnuť pri šálke kávy, verte, že presne vie ako správne pripraviť kávu, aby bola dobre zomletá, utlačená, či dokonca sám dbá na to, aby z espresso stroja vychádzala správne zohriata voda. Nehovoriac už o speňovaní mlieka, ktoré neraz vie pokaziť kvalitu aj tej najdrahšej kávy. Sú to detaily, na ktoré sa obyčajný hosť väčšinou vôbec nepozerá. No a ak ste si objedali tú úžasnú kávu, ktorú tak všetci ospevujú, mali by ste dostať pohár vody, pretože je dôležité ,,vyčistiť“ si ústa pred tým, ako idete piť niečo dobré a odporúčané. Je to dôležité, ak chcete pochopiť všetky tie chute, o ktorých hovoria ľudia naokolo. Ak popri káve aj čo to malé/drobné konzumujete, je tu opäť dobré mať nejaký ten dúšok vody, aby ste si neutralizovali chute. No a načo voda po káve? Vraví sa, že káva farbí zuby. Tak tomuto som sa ešte nevenoval ale počul som to z úst aj veľkých baristov, takže niečo na tom asi pravdy bude. Ak dodržíte túto hlavnú zásadu pri pití kávy, ak si vypýtate pohár vody tam, kde ho ku káve nedostanete, až vtedy budete môcť pochopiť zmysel kávy. Pretože ten nie je len o tom, že káva je horká a ak ju vydržím vypiť celú, nabudí ma na celý deň.  Je to hlavne o chuti, sami zistíte že tá, či tamtá káva Vám chutí/nechutí. Zistíte že každá má svoju chuť či je horká, sladká, chutí po ovocí, či gaštanoch, tmavej čokoláde alebo inej typickej surovine. A navyše si týmto spoznávaním cvičíte chuťové bunky. Ak sa chuti kávy budete venovať dlhšie zistíte, že chilli, ktoré ste doteraz v jedlách cítili tak, chutí úplne inak. Zistíte, že to víno Vám chutí a to zase nie a prečo? Jednoducho kvôli chutiam, ktoré trénujete.

Tak trénovaniu chuti zdar a zase raz niekedy nabudúce ;-))

Žeby už ani Prievidza nezaostávala v kvalitnej káve?

Navštívil som jeden podnik. Nepoviem meno. Nechcem konkretizovať-vyrábať reklamu. Poviete si, ,,tak niečo chce pochváliť a nepovie nám, kde to je“. Ak človek hľadá, nájde. Ak počúva rady, tipy, odporúčania, nájde to na prvý krát.

Všimol som si jednu kaviareň v centre Prievidze. Akási malá teraska vonku, hneď vedľa ďalšia kaviareň. Ou, opäť tie premnožené podniky, ktoré súťažia, kto bude mať väčší obnos peňazí za daný deň, týždeň, mesiac,… . Nie! Táto kaviareň bola a je iná. Pozerám, zisťujem, dovnútra však pre úzkosť času nevstupujem. Nechám si to na budúce, keď budem mať chuť, náladu, a čas. Doma mi to však nedá a hľadám na webe a kto hľadá, nájde. Vraj ponúkajú niekoľko druhov kávy. Prvý dojem? Niekto sa chce hrať na kvalitnú kaviareň a (nechcem odsudzovať Prievidzu) ale asi im to nevýjde. Informujem sa o kvalite kávy, zisťujem, že je to akýsi nový trend na Slovensku. Je pražená na Slovensku. Snáď by sa patrilo vykríknuť ,,konečne!“, ale ešte stále neviem, čo je to zač.

Konečne dostávam chuť, náladu a mám aj čas ísť to pozrieť. Je zamračené, tak na terasu ani nehľadím a idem dovnútra. Trošku katakomby, pokým to nájdem, ale vstupujem do malého priestoru, jednoduchý bar, pár stolov. Čašník za barom. Čašníčka prichádza z vonkajšieho rajónu. Konečne úsmev od personálu v Prievidzi. Prichádza čašník a a ja si objednávam kávu – cappuccino. Vymenuje štyri druhy káv, ktoré podávajú – Etiópia Beloya, Burundi Kayanza, Keňa Kegwa a Etiópia Tchembe. Konečne padám na zem z nejakej kaviarne. V tom mu hádžem protiotázku, že mám rád kávy s ovocnými stopami, chuťou a arómou. Nezaskočilo ho to. Odpovedá, definuje, odporúča, dávam na jeho radu.

Prichádza cappuccino. Konečne normálne dávkovanie. Konečne krásna vôňa. Chuť presne ako popísal. Neklamal. Ešte by to pre estetiku chcelo Latte Art ale to je len akýsi doplnok, nie nutnosť.

Moja krásna spoločnosť si poprosila espresso. Čašník sa z poza baru pýta, či klasické Talianske alebo ,,klasické Slovenske“. A ja len hlasnejšie poviem: ,,Konečne podnik v Prievidzi, kde to je tak, ako má byť!“ Čašník sa usmeje a cítiť hrdosť, že pracuje tam, kde pracuje.

A viete čo? Choďte tam, určite! Na Námestí Slobody v Prievidzi, prevádzka s názvom Urban café. Silno odporúčam. Ja prídem. Na kvalitnú kávu už len tam a nikam inam.