All posts tagged barmanstvo

Po roku som bol opäť v Nitre na 3. Barmanských Vianociach

Je krátko po 11-tej hodine a ja sa nachádzam v červeno-oranžovej budove, dnes známej ako internáty UKF v Nitre. Keby toto miesto nebolo obkolosené samou históriou, asi by som sa čudoval, prečo sa 3. Barmanské Vianoce konajú práve tu. Read more…

Bentianna mi pripomína rodinu. Vždy keď ju čo i len ovoniam.

Moje prvé stretnutie s Bentiannou bolo už dávno. Biela hlinená fľaška, s jedinečným uzáverom. Trocha ťažká, no plná informácií. Zvonka i zvnútra. Zvláštne. Už keď ju držíte v ruke, máte pocit, že tento produkt vyniká. Nie je ako ostatné značky. Je prémiová, hoc to nemá napísané veľkými písmenami na obale. Read more…

FIVE Points Bratislava – Piaty bod no s prvotriednou kvalitou

V bývalých priestoroch štúrovskej kaviarne v Bratislave dnes funguje úplne iný podnik. Hoci Štúr (pred tým Shtoor) na svojej web stránke stále uvádza adresu Panská 23 ako jednu zo svojich prevádzok, nahradil ju nový koncept. Read more…

Regal Rooftop

Regal Rooftop je novým sesterským podnikom známej bratislavskej značky Regal Burger. Oproti tým skoršie otvoreným však vyniká v mnohých veciach. Kvalita, na ktorú je zákazník zvyknutý, však zostala nezmenená.

Prichádzame na Hurbanovo námestie v Bratislave a pozeráme sa do výšin. Niekde tam sa totiž nachádza nová prevádzka Regal Rooftop, ktorú hľadáme. Ááá keďže ju naozaj zospodu nevidno, otváram Foursquare spolu s facebook profilom Rooftop-u.

,,Regal Rooftop nájdete v budove bývalého Veľkého Baťu, nad Alizé na Hurbanovom námestí“

Alizé vidíme, no vchod je len jeden. Preto budovu pár minút obchádzame ale nakoniec na dverách vidíme nápis, kde sa podnik nachádza. Vedie doň výťah, ktorý vás vyvezie hore a vystúpite až priamo v prevádzke. To už nás víta Roman Kóňa – záruka kvality vo všetkých Regal prevádzkach. Dnes toho môžme vidieť viac. Práve sa tu robia promo fotky podniku a teda aj fotky širokej ponuky, ktorú Regal Rooftop ponúka.

Burger Špeciál s (naozajstnými) hranolkami

Po usadení sa, i keď na Slnko, ktoré nám časom začalo vadiť a tak sme naše sedenie zmenili, dostávame dva ponukové lístky. Prvým je špeciálna kávová ponuka. Tú má v prevádzke na starosti Lukáš Záhradník – celosvetový majster v príprave kávy Aeropressom (vyhral v roku 2015, v Seattle). Vyskúšal som Cold Brew, ktoré chutilo naozaj skvele.

Pri jedle sme stavili na overenú klasiku – Špeciál s hranolkami. Hranolky si tu človek proste zamiluje! Odporúčam ich rozhryznúť a pozrieť sa čo je vo vnútri. Nachádzajú sa tam… zemiaky! Áno, zemiaky, ktoré v 95% prevádzok na Slovensku neuvidíte. Čo skvelo dotvára celkový dojem burgra aj hranoliek je jedinečná Regal omáčka, ktorá je naozaj skvelá. To sa opísať nedá, preto ju musíte ochutnať. 🙂

Čo sa týka výhľadu, ten je na Bratislavu naozaj jedinečný. Blízko Michalskej brány tak máte spolu so Slnkom možnosť zažiť výhľad, ktorý vás zavedie do úplne inej dimenzie. Terasa ako stvorená na relax. Read more…

Skvelé drinky – káva&tonik | cascara&tonik

V druhej časti seriálu Leto s kávou vám predstavím dva nápoje. Budú pozostávať z troch zložiek, pričom tá hlavná bude v oboch prípadoch tonik a ľad.

nikon 010Káva&Tonik

Espresso na ľad, espresso so zmrzlinou či espresso&tonic sú známe nápoje. Áno aj posledný spomenutý nápoj, espresso&tonic, si v poslednom období našiel medzi návštevníkmi kaviarní svoje nenahraditeľné miesto. Dokonalé espresso si však väčšina domácností dovoliť nemôže. Preto som sa rozhodol vytvoriť iný variant, kde som espresso nahradil filtrovanou kávou.

Klasicky som si pripravil aeropress. Samozrejme, experimentovaniu sa medze nekladú a vyskúšať sa tento variant dá aj s chemexom, v60-tkou či akoukoľvek inou metódou alternatívnej prípravy kávy. Po samotnej príprave som kávu nechal vychladnúť. Následne som si vytiahol z mrazničky čerstvo zmrazený ľad. Je naozaj potrebné dať do pohára dostatok ľadu, aby sa vám rýchlo neroztopil a zároveň aby udržiaval výsledný nápoj po celý čas vychladený.

Snažím sa čitateľov previezť jednoduchou prípravou bez zbytočne vyhodených peňazí za profesionálne barové a kaviarenské príslušenstvo. Ľad teda nepripravujem v profesionálnom výrobníku. Kupujem klasické sáčky na ľad, ktoré nájdete v drogériách či iných obchodných reťazcoch.

nikon 004

Read more…

Prežil som výnimočné Vianoce. Tie barmanské

Záhir – ako hovorí blog barkultur.sk,,…je to slovo, ktoré vystihuje určitý stav mysle, môže sa vzťahovať na určitú osobu, udalosť alebo … miesto.“ Tohtoročné Vianoce boli pekné. Zasnežené, veľkolepé a plné úsmevu, radosti, zábavy a dobrých ľudí. Asi si myslíte, že som neprežil Vianoce na Slovensku. Veď tu predsa žiadny sneh nebol. Opak je však pravdou.

Opäť som zahliadol na sociálnej sieti plagát akcie konajúcej sa v Nitre. Barmanské Vianoce No. 2. Pre mňa novinka, tie prvé som žiaľ pred rokom nestihol. Absolútne som nevedel o čo ide. Asi len jeden z ďalších guestbartendingov, ktorým predchádzalo školenie niekoho známeho. Chyba! Toto bola Vianočná party roka. A ak je pravda, že ako na Nový rok tak po celý rok (rátajúc že január je stále tým najmladším – novým mesiacom daného roku), tak tento rok bude plný vzdelávania, nadobúdania poznatkov v barmanstve a taktiež aj plný zábavy a priateľstva.

Barmanské Vianoce v Záhire

Read more…

Súťažiť na domácej pôde je psychicky náročné

Absolvoval som už dve súťaže doma. Za dva roky. A vždy to na mňa vplývalo inak, ako keď som bol  pozvaný na súťaž do iného mesta. Nie je všetko vždy o súťažiacom. Veľa vie spraviť aj publikum či samotná porota. Stretol som už mnohých porotcov a väčšina z nich boli slušní, milí a pokorní ľudia. Vždy sa však nájde výnimka. Rozoberme si to postupne:

(fotografia zapožičaná s povoleným majiteľa)

Súťažiť na domácej pôde je mnohokrát ťažšie ako byť hosťom v inom meste. Závisí od toho veľa faktorov.

Väčší stres

Na poslednej domácej súťaži, ktorá sa konala pred pár dňami (Prievidzský Rytier Čiernej dámy; pozn.) som počas môjho súťažného vystúpenia, svojej prezentácie, povedal ľuďom, že sa im možno zdá, že je to ľahké, no realita je úplne iná. Že keby stáli na mojom mieste, buď by to ani nezvládli alebo by ich tréma pohltila jedného za druhým. A v tom je ten rozdiel. Súťažiaci z iných škôl si prešli svojim časom ako na každej inej súťaži. Ja som však musel brať do úvahy, že sa odomňa niečo očakáva. Že to očakáva trieda XY v poslednej rade aj vedenie školy v prvej rade, či kamaráti v strednej rade.

 

Sedíš v publiku? Nehulákaj!

Moji spolužiaci sa už ako tak naučili, že ak práve vystupujem ja, kričať nie je najvhodnejšie. Samozrejme aj medzi nimi sa nájdu blázni, ktorí si nedajú povedať. No prehnané hulákanie a vykrikovanie tu nie je na mieste. Súťažiaci potrebuje kľud a podporu zároveň. Ak je to navyše baristická súťaž, kde opisuje svoju činnosť, záľuby – všetko čo práve robí, musí byť dokonale koncentrovaný. Takže rada – vždy podporuj slušne a neukazuj sa, že práve ty vieš kričať zo všetkých najviac.

Read more…

Barista Junior 2015, Nové Zámky alebo #premnavydarenasutaz

Dva týždne dennodennej prípravy. Dva týždne plné kávy, speňovania mlieka a premýšľania ako zostaviť súťažný drink. Bol to dlhý čas v zatvorenej miestnosti. Delírium nás pohlcovalo každým dňom viac a viac. Ale! Stálo to za to.

(zľava) 2. miesto, 1. miesto, 3. miesto

(zľava) 2. miesto, 1. miesto, 3. miesto

V podstate sme nič nenechali na náhodu a prípravu espressa, cappuccina a drinku v časovom limite 15 minút sme trénovali niekoľkokrát. Dokonca ešte aj doobeda v deň odchodu na súťaž. Prievidzu sme chceli opustiť okolo 12:30 hod. ale kvôli mojej dekorácii sme ju v spätnom zrkadle videli až o niekoľko desiatok minút neskôr. Zdalo sa nám nemožné nájsť rozmarín v obchodoch ako Tesco, Lidl a iné. Našli sme ho až v Partizánskom, aj keď stále sme chceli čosi viac.

Po príchode a zoznámení sa so všetkými kávomilcami (táto skupina sa za posledné roky rapídne rozrástla) sme absolvovali prednášku o káve od pána, ktorý za ňou cestuje až… až veľmi ďaleko. Tam, kde rastie a kde sa zbiera ale aj tam, kde sa spracúva. Nasledoval test, ktorý pozostával z pár otázok o káve a väčšinu otázok o čaji. Prišlo na mňa (a myslím, že nie len na mňa) trocha prekvapenie, pretože otázky o čaji, ktoré boli v prevažnej väčšine dosť prekvapili.

Deň D nastal (a to už ani nehovorím o tom, ako rýchlo prešiel) a ja som bol plný očakávaní. Ono viete, pokazíte domácu súťaž a bojíte sa, aby sa rovnaké faux pas nestalo aj na tých ďalších. Úsmevné bolo, ako ma ešte v prvý deň privítali niektorí kávoví fanatici slovami ,,a nič si prosím ťa nezabudni v chladničke“. A v ten istý deň som si dokonca vyžreboval aj poradové číslo – 13. Nemal som rád to číslo. No musel som sa s ním začať viac priateliť, lebo sa stalo akýmsi neviditeľným príveskom. Trinásty v poradí reálneho súťaženia a o trinástej bol naplánovaný aj začiatok mojej súťaže. Paráda. Ešte že nie je piatok trinásteho. Súťažiaci odsýpali rad za radom a keď som sa dostal na rad ja, v hľadisku už sedela moja morálna podpora. Bolo úžasné, ako sa sformovala malá skupinka ľudí, ktorí zavčas rána vstali a nasadli na vlak Prievidza → Nové Zámky. Žiaci našej školy. Prevažne spolužiaci. Ááá aj keď som ich po celý čas nevnímal, pretože som sa sústredil na to, aby som ukázal to najviac čo som vedel, boli momenty, kedy mi ich pokrik neunikol. A práve tie momenty ma posunuli ďalej.

Počas prípravy som si skontroloval všetko asi desať krát. Už som nič nenechal na náhodu. Jednoducho som si povedal, že tu a teraz ukážem všetko čo vo mne je. Poviem vám, pri týchto súťažiach zisťujem, že nie každá minúta trvá rovnako dlho. Týchto 15 minút ubehlo ako voda a od zdvihnutia ruky na začiatku súťaženia som sa ani nenazdal a už som ju opäť zdvíhal, aby som zastavili časomieru. Naozaj mám na to nádherné spomienky. Ako porotcovia so záujmom sledovali, čo robím, ako som si ich počas súťaženia všímal a videl, že môj drink im chutí a že moje kávy neboli pripravené zle. Ale držal som si odstup. Vedel som že vyhodnotenie môže dopadnúť akokoľvek. No a keď mi bola priradená cena za najlepší alkoholický nápoj z čaju, povedal som si že som splnil svoju misiu. A ja vám poviem prečo. Skúste si zo srandy niekedy uvariť čaj a nakombinovať do neho nejaké alkoholické zložky či ďalšie suroviny bez toho, aby ste nezakryli chuť a podstatu toho čaju. Zistíte, že to nie je len tak – ako pri cuba libre – keď si dáte rum colu, limetky a ľad a všetko je oukej. Jednoducho to, čo sme robili ja a moja mentorka (profesorka, odborníčka a musím povedať že aj v dobrom slova zmysle šialená žena), to už bola čistá alchýmia. Jednalo sa o desatiny centilitra rôznych surovín o miligramy čaju, centilitre horúcej vody a sekundy jeho luhovania. Len preto, aby výsledný nápoj vyjadril to, čo sme chceli. A to jednoduchosť prepojenia daných surovín, ktorá sa mala pretaviť do jemnej chuti zeleného jasmínového čaju značky Dilmah t-Series. Wualá, ten drink mal naozaj sformovanú silu z jednotlivých použitých surovín. Mal príbeh, mal podstatu, spĺňal predovšetkým moje požiadavky. Lebo to bolo pre mňa podstatné. Aby som sa vžil s tým, čo robím, čo a pre koho pripravujem.

O to viac ma potešilo, že domov som nešiel s jednou cenou ale že som bol taktiež odmenený aj druhým miestom v celkovom hodnotení všetkých súťažiacich.

Ďakujem za všetko (áno vám – vy ako osoba, ktorá sa v tomto ďakovaní určite našla)

 

The Breeze from Asia

The Breeze from Asia

– Jasmine Green tea (Dilmah t-Series) – 4g (80 °C voda a 8:25 cl na porciu, extrakcia 2 minúty)

– 0,25 cl likéru Luxardo

– 0,40 cl Monin Romarin (sirup)

– 0,30 cl Monin Gingembre (sirup)

– garnish: vetvička rozmarínu s napichnutou bobuľou čučoriedky

 

Read more…

Prague Bar Show 2014

Prague Bar Show 2014

Prague Bar Show 2014

Na túto udalosť som čakal veľmi dlho, no vždy ma zastavila neplnoletosť. Tento rok sa mi však sen splnil a vycestoval som na tri dni do Prahy, kde sa konala udalosť Prague Bar Show – akcia plná vystavovateľov kvalitných a značkových spiritov, likérov, sirupov, iných pomôcok pre gastro prevádzky a zariadenia (bary, kaviarne, reštaurácie) no a samozrejme udalosť bohatá na semináre, ktoré viedli tí najlepší z najlepších čo sa barmanov, baristov, someliérov a iných #zabaromrealnepracujucich ľudí týka.

Už to budú dva týždne, čo som sa z Prahy vrátil. Určite Vám v tomto článku neopíšem všetko, čo by som chcel. Nedá sa to a ani by vás to nebavilo čítať. Posnažím sa sem vložiť všetko to, čo mne dalo najviac. A ak Vám to bude málo, prečítajte si aj článok o jednom z top podnikov (subjektívny názor) v Prahe – o Tretter’s New York bare, ktorý bol natoľko úžasný, že sme ho navštívili až dva večery za sebou.

PBŠ 2014 (alebo v dlhej verzii tiež Prague Bar Show) sa konala 21. a 22. októbra v Novoměstskej radnici na Karlovom náměstí. Štvrtý ročník a človek by si bol pomyslel, že tam už nikto nebude, že už za tie štyri roky to ľudí prestalo baviť. Omyl! Ľudí prišlo a to veľmi veľa. Síce sa akcia dennodenne začínala o dvanástej hodine na poludnie, my sme brány areálu tejto historickej budovy prešli vždy až hodinu po oficiálnom otvorení. Na ,,mini námestíčku“, ktoré sa nachádzalo za veľkou bránou ale ešte stále pod holým nebom sa rozprestierali asi štyri stanoviská. Dve z toho nejaké zariadenia ponúkajúce jedlá a tie dve ďalšie boli už môjmu srdcu bližšie. Tá menšia z nich promovala známy Beefeater.

 

,,U tří skřivanů”

,,U tří skřivanů”

Keby chýbala Becherovka, rozplakal by som sa…

Druhou a o to neprehliadnutejšou našou zastávkou bolo stanovište, ktoré malo názov ,,U tří skřivanů“. Atypický to názov s atypickým designom prevažne v drevenom štýle. Ponúkajúci však veľmi lahodný a ľuďmi naozaj známy nápoj Becherovka. Za barom mladé slečny a samozrejme George Nemec (International brand ambassador for Becherovka Original; pozn. bloggera). Úsmevy lietali na všetky strany, dobrá nálada, hudba a drinky taktiež. Z nich som mal možnosť ochutnať dva. Tým prvým bol Hot Buttered B., teda teplý nápoj pozostávajúci z becherovky, hustého jablkového džúsu, čerstvej limetovej šťavy, medovej vody, neslaného masla a škorice, klinčekov a hviezdic badyánu. Skvelý drink, ktorý padol vhod. Nebolo najteplejšie a tak sa dal piť stále :). Keď som za barom zahliadol aj top barmana Slovenska, Ľuboša Rácza, bežal som rýchlo k nemu. Jeho uvítanie bolo viac než vrúcne. ,,Nalej ešte jednu Becherovku“, zaznelo na jedno z dievčat Becher personálu a už sa štrngalo. Tu nešlo o to opiť sa. Tu išlo o to privítať a Becherovka splnila účel. Prehodili sme pár slov a išiel som opäť ďalej.

Spoznal som najstarší rum na svete. Aspoň tak mi bolo povedané.

Už cestou do Prahy som mal jeden cieľ a to zistiť čo najviac o rume Mount Gay z Barbadosu. Okrem stánku ktorý tu mal sa tu však predstavil aj Miguel Smith, medzinárodný ambassador tejto značky, v seminári s názvom Mount Gay aneb rum, který dal světu rum. Keďže tento rum sa vyrába a predáva v troch verziách (XO, Black Barrel a 1703), seminár bol venovaný výrobe a ochutnávke všetkých verzií. Poďme však pekne poporiadku. Stánok, kde sa dvaja páni snažili predvádzať túto značku rumu v čo najlepšom svetle sa snažil do povedomia ľudí natlačiť skôr Mount Gay Black Barrel. A tak sme ho aj ochutnali. S korenistou chuťou to nie je mojich chutí šampión ale dal sa. Zaujímavá situácia, ktorá sa tu stála bol anglicky hovoriaci návštevník, ktorý prišiel s dosť veľkou butilkou (napísal by som skôr butilou), do ktorej si dal ,,načapovať“ veľa, veľa a veľa tohto zlatistého moku. Nejaký problém? Vôbec žiadny, s predvádzačom mi ešte aj zapózovali na fotku ;))

 

Rum do butil(k)y? Žiadny problém :))

 

Miguel Smith a seminár ,,Rum, ktorý dal svetu rum”

Miguel Smith a seminár ,,Rum, ktorý dal svetu rum”

Keď sa chystal seminár Miguela Smitha, sála bola poloprázdna. Po začatí som sa však pozrel za seba a všetky miesta boli obsadené. Seminár? Pre mňa 100 bodový! Bol hovorený v anglickom jazyku no pre tých menej znalých žiaden problém. Organizátori zabezpečili slúchadlá, kde išiel preklad v reálnom čase. A myslím, že kvôli odborným názvom boli tieto prístroje na istý čas úplne vypožičané. Hlavnou témou semináru, ako som hore vyššie spomenul, bolo predstavenie a oboznámenie širokej lajckej a odbornej verejnosti troch druhov kvalitného rumu Mount Gay pochádzajúceho a vyrábaného na Barbadose. ,,Rum, ktorý dal svetu rum“, tak znie slogan tejto značky a vraj to tak aj naozaj je. Práve druh s označením 1703 je ten najstarší na svete. Verme či nie, upútalo. Ako prvý sme ochutnávali Extra Old (skr. XO). Najlepší rum, 7-15 rokov starený. Veľmi dobrá náhrada za bourbon v bourbon cocktailoch. Cítiť vanilku a v chuti je to zase karamelizovaný banán či pražené mandle. Ale vraj čím je starší, tým sa chuť mení. Veď logicky ;)) Zaujímavosťou bolo, že pri prvom dúšku dochuť moc cítiť nebolo. Pri druhom už bola výraznejšia. Vraj ten prvý krát sa ,,ešte len pripravovala“. Posledná veta pri ochutnávke: ,,Pijete vynikajúci destilát!“ Druhým testovaným rumom bol Black Barrel, práve rum, ktorý sme pred seminárom mali možnosť ochutnať v stánku. Okrem iného sme sa dozvedeli, že výroba trvá 4 dni a že korenistú dochuť, ktorú slabo cítiť na jazyku spôsobuje 6-18 mesačné zrenie v sudoch silno vypálených. Treťou a poslednou vzorkou semináru bola vzorka s názvom 1703. Práve tento druh charakterizovali Miquelové slová: ,,História ostrova Barbados je v tomto rume úplne skrytá vo fľaši“ A čo ešte? Pri ochutnávke tohto rumu vám vymaže všetko to, čo si myslíte že rum naozaj je. Cítiť v ňom citrusy, teplé pečivo, kardamón, tabak, korenie, zemitosť,…. . Dochuť je dlhá a hodvábna.

Okrem toho, ktorý rum ako vonia či chutí sme sa dozvedeli, že na starenie rumu sa používajú americké dubové sudy a voda použitá pri výrobe je iba tá, ktorá reálne spadne počas daždivých dní na ostrov. A keďže je na ostrove 31 stupňov Celzia, sklady so sudmi sú postavené na malom kopci, kde fúka vietor. No zaujímavé, čo vám poviem.

Stanislav Vadrna zaplnil sálu do posledného miesta

Stanislav Vadrna zaplnil sálu do posledného miesta

Stanislav Vadrna a seminár v maxi mega zaplnenej sále

Predstavovať ho? To vôbec. Netreba. Už som tu o ňom básnil niekoľko krát a pozná ho mnoho lajkov. A odborníci už nehovoriac. Viedol prvý seminár druhého dňa, teda so začiatkom o 13:00 hod. Skoro by sme to neboli stihli, keďže noc predtým sme trávili v Tretter’s Bare. Prišli sme asi 15 minút po začiatku ale podstatu sme stihli. Ichi-go Ich-e. Písať tu o hocičom nemá význam. Z písmen by ste to nepochopili. To by ste museli zažiť! Tá atmosféra, všetci boli ticho. Nikto si nedovolil prehovoriť čo i len slovko naviac a všetci sa uprene pozerali na javisko. Tam sedel Stan a rozprával. Rozprával a rozprával. Jednoducho hovoril to, čim sa reálne vo svojom živote riadi. A potom? Potom začal pár psychologických vecí vo forme Ichi-go Ich-e praktizovať aj na nás. Poviem Vám, že tak, ako som zapísal niekoľko strán poznámkového bloku pri Mount Gay rume, pri tomto seminári som nenapísal ani čiarku. To by ste jednoducho museli zažiť…

Bentianna, Marian Beke a ostatné semináre a vystavovatelia

Veľmi som sa potešil, keď som uvidel stánok Bentianny. Vedel som, že tam bude a zahralo to dosť na city. Že niečo slovenské sa tu predsa len nachádza. Samozrejme, pripravovali skvelé drinky ale taktiež aj čistú Bentiannu. Pohyboval sa tu sám ambassador – Robo Šajtlava a taktiež aj tvorca dnešnej Bentianny, Joseph Bejni Benian.

Marian Beke, ktorý sa dal na spoluprácu s firmou TATRATEA sa zase predviedol v seminári s názvom ,,O rozmanitosti Tatratea“. Bolo úžasne sa pozerať na tohto profi barmana, ktorý čaruje neskutočné diela, ktorých súčasťou boli práve produkty spomínanej spoločnosti. Áno, žiadne drinky, to boli hotové umelecké diela. Veď posúďte podľa fotiek, stoja za to.

Okrem alkoholických nápojov sa svojimi produktami prišli ,,pochváliť“ aj firmy, ktorých hlavnou činnosťou je vyrobiť nealkoholické zložky. Ako minerálne vody (tých značiek tu bolo naozaj veľa: Perrier, Vittel, Rajec, Mattoni), ochutené vody, rôzne značky sirupov a iné. Čo ma ešte veľmi zaujalo, bola firma COCO FACE, ktorá sa zaoberá dovozom a predajom mladých kokosov. V priamom prenose sme mali možnosť vidieť, ako sa kokosové mlieko dostane za pomoci veľkej mačety priamo do pohára. A tá chuť? Radšej by som ju vyskúšal v nejakom cocktails, pretože pri čistej ochutnávke výsledného produktu chutilo kokosové mlieko akosi sladko-slano.

 

Mal som možnosť vidieť konečne profesionálnu udalosť zameranú predovšetkým pre barmanov, baristov, someliérov – jednoducho ľudí reálne pracujúcich za barom. A ak niekto PBŠ porovnáva so slovenským Danubius Gastro, tak to Prague Bar Show ešte v živote nikdy nenavštívil a nezažil. :))

Read more…

O rok starší… O rok múdrejší (?)

,,Barman" s barmanomOpäť je to tu. Ďalší Nový rok, všetci si prajú všetko dobré a každému na každom záleží aspoň v jeden deň roka na jeho zdraví šťastí a láske. No dalo by sa o tom písať duševných blogov až až ale idem ja do gastronomickej časti…

 

Rok 2013… – je môj asi prelomový rok. Konečne mi udrelo do hlavy, že sa nechcem vo svete živiť a pracovať ako čašník/kuchár (oficiálne profesie, ktoré zahŕňajú štúdium hotelovej akadémie) ale že môj kariérny život pôjde skôr iným smerom. Žiadalo by sa mi napísať, že smerom barmana alebo baristu ale nie je to tak. Chcem sa uberať smerom, v ktorom budem zákazníkom ponúkať kvalitné produkty a svoju prácu si kvalitne vykonávať. Vedieť čo robím a čo predávam a učiť sa tomu celý život, no jednoducho v skratke povedané, nechcem ,,skapať“ v krčme ako krčmársky čašník či prežiť za výčapom a počúvať výlevy poloožratých ľudí ležiacich na ,,bare“.

A čo všetko ma donútilo rozmýšľať týmto smerom? Nič! Úplne nič ma nedonútilo, jednoducho som chcel. Chcel som a zistil som, že keď človek naozaj za niečim ide, dvere sa mu otvárajú a má nekonečne veľa možností.

 

Všetko to začalo mojou prvou barmanskou súťažou v škole – v tvorbe nealkoholického miešaného drinku. Keby nebolo mojej profesorky, nenaučila by ma aj mimo osnov správnemu barmanskému postoju, držaniu šejkra a výrazu na súťaži pred porotou. Hovorím ako keby som bol nejaký ocenený barman že? 😀 Nie, nechcem aby to tak vyznelo ale aké také základy mám, barman nie som – to tvrdím vždy a všade a každému. Tým budem až keď niečo dosiahnem.

Moja cesta pokračovala a začiatkom leta sa tu objavila ďalšia súťaž. Zostavil som dva drinky, s ktorými som bol spokojný aj keď druhý som mohol miešať až keď by som postúpil, nerátal som s tým, no stalo sa a miešal som aj druhý. Už to trochu vyzeralo ako súťaž – stanovené suroviny na použitie, dôležité podmienky, odborná porota zložená z barmanov, ktorý začínali na tej istej škole ako ja a teraz pomáhajú podnikateľom otvárať podnik za podnikom na Slovensku (ak nie aj v zahraničí). Súťaž som nevyhral, ani som ju vyhrať nešiel. Naučil som sa, že treba mať otvorené oči a pozorovať súťažiacich, ich suroviny ako a čo robia.

Medzi tieto dva barmanské zážitky som úplne zabudol spomenúť spustenie tohto maličkého aj keď pre mňa srdcového blogu, ktorým chcem ukázať, že gastronómia sa dá vnímať aj úplne inak ako iba z načapovaného piva, veľkého pressa s mliekom a vyprážaného syra s hranolkami.

Prišlo leto a mne sa otvorili veľké dvere. Ozval sa mi jeden pán. Ľuboš Rácz. Komentoval mi post (tie komentáre sú tam dodnes, nevymažem ich, sú ako veľká spomienka na moje zoznámenie sa s ním) a ja som tomu neveril. Dovtedy som o ňom počul ako o človeku, ktorý bol súčasťou veľkého barmanského protestu proti SkBA. E-mail dal e-mail a v auguste som odchádzal na dvojdennú súkromnú odbornú stáž do jedného z najlepších barov – Záhir coffe & drinks (v dňoch písania článku sa momentálne Záhir ocitol v troch nomináciach Slovak Bar Awards ale tomu sa ja ani nečudujem a verím, že to vyhrá). Pre mňa veľká skúsenosť a oveľa viac mi na Slovensku asi dať nikto nemôže.

Mesiace bežali a v decembri som spoznal ďalšieho veľkého človeka v Prievidzi (a to som si myslel, že tu taký ani nie je). J.M. (dve začiatočné písmena mena a priezviska, lebo neviem, či si praje aby bolo jeho meno zverejnené :-D) a sním otváranie nového podniku v Prievidzi – 4play. Dostal som novú výzvu, vraj mám možnosť zdokonaľovať sa v tom, čo chcem v živote robiť a vraj to tu bude iné – profesionalita na prvom mieste. No proste top! Podnik sme otvorili na Mikuláša a zatiaľ sa o ňom nedá nič povedať, pokiaľ sa  všetko nezocelí a neukáže, ako ho v najbližšej dobe zoberú zákazníci. Lebo tí sú prvoradí…

Myslím, že je dôležité vychovať dobrých barmanov a v dnešnej dobe zmanipulovanej SkBA to nie je na Slovensku ľahké. Aj preto ďakujem všetkým ľuďom, ktorí mi pomohli začať a stále mi pomáhajú ísť o krôčik vyššie. Aj im, aj Vám prajem veľa dobrého do Nového roku 😉
P.S.: Vďaka za veľkú návštevnosť tohto blogu, snáď ho budete čítať aj v Novom roku.

Je ťažké zahviezdiť!

Tento drink mi zabezpečil tretie miesto na mojej prvej barmanskej súťaži.

Už dlho som sa na barmanov pozeral takým okom, že ,,aj ja to chcem vedieť!“. Komunikovať s ľuďmi trikmi s fľašami, namiešať im na pohľad pekný, voňavý a chutný nápoj. A tak som sa na to aj pred mesiacom naplno dal. Kúpil som si potrebné základné veci – shaker, jednu odmerku, strainer, nejaké tie suroviny a počas odborných výcvikov sa pripravil na barmanskú súťaž, ktorá sa konala na našej škole. Každého jedného dobrého barmana, ktorého poznám považujú ľudia (hlavne tí z gastronómie) za hviezdu. Povedal som si, asi to nebude také ťažké … ALE BOLO! Drink pripravený, suroviny nachystané a zaznelo: ,,Teraz sa predstaví Samuel Chlpek“ a vtedy to začalo. Čo keď pokazím všetko? No nič idem do toho, je to moja prvá súťaž a som rád, že sa jej môžem vôbec zúčastniť. Všetko prebiehalo v pohode až na dávkovanie surovín do odmeriek. Tá strašná triaška, čo sa ma zmocnila – no nedalo sa to. Skoro by som bol vylial surovinu z odmerky no nakoniec som sa nejako premohol a spravil to. Ale z druhej strany to nebolo také jednoduché v publiku niektorí ľudia podporovali, iní sa smiali z trasľavých rúk. Ale mne, mne to bolo jedno 🙂 Dokonca som ani nepočul pesničku, ktorú som si vybral a povedal DJovi, aby mi ju počas môjho miešania zahral. (neskôr som zistil, že to bolo spôsobené výpadkom reproduktorov ale ja som nepočul ani keď sa znova spojazdnili – ešte počas môjho miešania). Bol som druhý v poradí na miešanie a bol som aj celkom rád, že som si práve ,,dvojku“ vylosoval deň pred súťažou. Súťaž sa začínala ráno a tak som skoro po začiatku bol na rade ja, no a ranné hodiny neprilákali do publika až také veľké množstvo ako druhým súťažiacim na obed. Ale predsa tam nejaký boli (ale veď o tých som už písal).

No a ako to vlastne skončilo? Vyhodnotenie – všetci napätí a čakali ako to dopadne. Z pätnástky barmanov – tých skúsených i začínajúcich som skončil na treťom mieste. No pravdupovediac som tomu zo začiatku ani neveril – ja? Mesiac sa intenzívne venujem barmanstvu, toto je moja prvá barmanská súťaž v mojom živote a ja sa umiestnim na jednej z troch ocenených pozíciach? Strašne ale strašne ma to nakoplo. A tak som si povedal, že toto sa už nedá nechať predsa ani keby chcem! Už teraz sa pripravujem na ďalšiu súťaž, ktorá bude v apríli 🙂