Súťažiť na domácej pôde je psychicky náročné

Absolvoval som už dve súťaže doma. Za dva roky. A vždy to na mňa vplývalo inak, ako keď som bol  pozvaný na súťaž do iného mesta. Nie je všetko vždy o súťažiacom. Veľa vie spraviť aj publikum či samotná porota. Stretol som už mnohých porotcov a väčšina z nich boli slušní, milí a pokorní ľudia. Vždy sa však nájde výnimka. Rozoberme si to postupne:

(fotografia zapožičaná s povoleným majiteľa)

Súťažiť na domácej pôde je mnohokrát ťažšie ako byť hosťom v inom meste. Závisí od toho veľa faktorov.

Väčší stres

Na poslednej domácej súťaži, ktorá sa konala pred pár dňami (Prievidzský Rytier Čiernej dámy; pozn.) som počas môjho súťažného vystúpenia, svojej prezentácie, povedal ľuďom, že sa im možno zdá, že je to ľahké, no realita je úplne iná. Že keby stáli na mojom mieste, buď by to ani nezvládli alebo by ich tréma pohltila jedného za druhým. A v tom je ten rozdiel. Súťažiaci z iných škôl si prešli svojim časom ako na každej inej súťaži. Ja som však musel brať do úvahy, že sa odomňa niečo očakáva. Že to očakáva trieda XY v poslednej rade aj vedenie školy v prvej rade, či kamaráti v strednej rade.

 

Sedíš v publiku? Nehulákaj!

Moji spolužiaci sa už ako tak naučili, že ak práve vystupujem ja, kričať nie je najvhodnejšie. Samozrejme aj medzi nimi sa nájdu blázni, ktorí si nedajú povedať. No prehnané hulákanie a vykrikovanie tu nie je na mieste. Súťažiaci potrebuje kľud a podporu zároveň. Ak je to navyše baristická súťaž, kde opisuje svoju činnosť, záľuby – všetko čo práve robí, musí byť dokonale koncentrovaný. Takže rada – vždy podporuj slušne a neukazuj sa, že práve ty vieš kričať zo všetkých najviac.

,,Si najlepší!“

Tejto fráze som venoval samotný odsek. Ako som už písal, hulákať na súťažiaceho a tým ho kvázi podporiť môže byť niekedy väčším negatívom ako pozitívom. Ak sa však k tomu pridá fráza ,,Si najlepší!“, celé úsilie súťažiaceho zlyhalo. Prečo? Za stolom sedí štvorica chuťových komisárov, za súťažiacim dvojica/trojica/štvorica/… technických komisárov. Sú tam na to, aby zhodnotili každého jedného súťažiaceho a zo všetkých zúčastnených vybrali pre každú výhernú cenu toho najlepšieho zástupcu. Nepotrebujú nikoho radu z publika či ten alebo onen je najlepší. Včera som mohol vyhrať a dnes si na mňa nikto nemusí ani len spomenúť. Na každú jednu súťaž ide súťažiaci od začiatku. Nikto nebude nikomu prideľovať prvé/druhé/tretie miesto len preto, lebo niekedy už niečo vyhral.

 

Pokora

Posledný odstavec venujem všetkým tým, ktorých pohltil úspech. Možno aj pár ľuďom, ktorí sedávajú v porote. Existuje pár (málo) ľudí, ktorí svojimi ladnými krokmi ukazujú kto sú a čím všetkým si prešli. To že máš sako za 70 eur a šál okolo krku ešte z teba nerobí človeka, ktorý si môže dovoliť hodnotiť druhého od hlavy až po päty a kritizovať a zhadzovať ho pod čiernu zem. Nezabúdaj! Aj ty si začínal tak ako súťažiaci a možno nie si o nič lepší. Predvádzanie ti nikto dnes závidieť nebude. Pokora – tá je dnes nevyčísliteľnou súčasťou osobnosti, s ktorou sa nerodíš, ale ju získavaš.

Pekný deň 😉

Leave a Comment