Neobyčajne obyčajný. Príspevok.

Hah! Toto ste nečakali. Minimálne tu mali svietiť nadpisy všetkého, čo som počas leta navštívil. Čím som plnil sociálne siete a… a teraz by z toho mali byť plnohodnotné články. Bude aj to, nebojte sa. Ale hlavou mi prechádza niečo úplne iné.

Sadám do električky. V zadu, v tých nových, sa mi sedí najlepšie. Sedadlá smerujú tak, že vpravo vidím celú električku (pokiaľ práve nezabáča) a v ľavo cestu. Miesto, ktoré opúšťame, aby sme „navštívili“ ďalšie. Tentokrát to však nie je len obyčajná cesta. Predchádzal jej rozhovor, ktorý vo mne vzbudil myšlienky. Sme naozaj takými občajnými ľuďmi, za akých sa pokladáme?

Nie sme. Všetci sme jedineční a do tohto života vieme vložiť kus seba. A hoci doba nás poháňa byť lepšími na sociálnych sieťach ako v realite, všetci máme rovnaké podmienky byť dnes lepšími ako včera a tí, ktorí chcú, aj horšími ako zajtra.

Len tak sedieť a cestou si všímať tých, ktorý sa vydali na vašu, v podstate už našu, spoločnú cestu. Neobyčajne obyčajných ľudí.

Ak ste sa dostali čítaním až sem, pravdepodobne si kladiete otázku, čo má toto spoločne s gastronómiou. Odpoveď je jednoznačná: veľa! Nie, nestávam sa filozofom ani psychológom ľudí. Vlastne, z časti z oboch zamestnanec gastronomickej prevádzky musí byť. Psychológom ma učili byť starší kolegovia už počas prvých skúseností za barom.

Áno, aj 22 ročný človek má skúsenosti. To by ste neverili však? 😉 Nebudem vypočítavý. Milujem kritiku. Oprávnenú konštruktívnu kritiku. Ak sa však niečo stane len „rečami“, to zamrzí. Kritika je tu na to, aby posúvala. A mňa akýkoľvek úspech, ak aj nejaký je, v podstate ani moc nezaujíma. Kritika je to, z čoho sa dá poučiť, naučiť, niečo prevziať, vylepšíť a ísť ďalej. S väčším nasadením. Ak je niečo nesené len v rečiach ľudu, pravdepodobne to za a) nebude pravda, za b) dotyčný nemá silu povedať to do očí alebo za c) nie je oprávnený riešiť to po odbornej stránke.

Mám rád všetkých, ktorí ma sledujú kade-tade. Mám rád tých, čo chvália, lebo pre nich primárne píšem. A mám rád aj tých, čo kritizujú, pretože mi dodávajú pocit, že všetko môže byť oveľa lepšie. Lepšie ako včera a horšie ako zajtra.

Nedajte sa zničiť kritikou a už vonkoncom nie rečami, ktoré ste započuli. Robte svoju prácu v gastronómii naplno, robte ju tak, akoby zajtra mali prísť vaši najvzácnejší hostia. Hostite všetkých presne rovnaký spôsobom, akým by ste chceli byť pohostení aj vy. Iba tak má zmysel posúvať gastronómiu zo dňa na deň o stupienok ďalej.

A ak budete dobrí, nebude záležať, či máte dvoj, sedem alebo dvadsaťročnú prax v odbore. Vlastne tak môžete robiť čokoľvek, pokiaľ do toho vložíte odbornosť ale aj veľký kus seba a svojho srdca.

Pekný večer!

P.S.: Sľubujem, najbližšie prídú všetky tie „pecky“, ktoré som počas leta navštívil. A ak ste nevideli úlomky z toho všetkého, klikajte a sledujte ma na Instagrame – @samuelchlpek.

Leave a Comment