,,Išiel som na jedno“. Do Milána.

Ísť u nás na jedno znamená sadnúť si do krčmy a v mnohých prípadoch sa vrátiť (snáď po vlastných) až nad ránom. Fráza Aperitivo Moment, ktorú asi najlepšie vystihuje preklad ísť na jedno sa však, čo sa Talianska týka, svojim úkonom mierne líši. Neformálne stretnutia konajúce sa v baroch a hlavne v podvečerných hodinách nie sú cudzie ani u nás. Rozhodol som sa teda navštíviť Miláno a pokúsiť sa za 48 hodín objaviť zvyk Aperitivo Moment.

Program, ktorý mi spoločnosť Campari pripravila bol naozaj veľmi nabitý. Všetko bolo do poslednej hodiny rozvrhnuté, a tak trochu som s oficiálnym časovým plánom ani nerátal. Som zvyknutý, že sa tieto stanovené udalosti akosi nikdy nedokážu dodržať, a vždy sa čosi posunie. Mýlil som sa.

Prvý deň sa začal veľmi skorým stretnutím v Bratislave, odkiaľ sme spolu s ďalšími redaktormi odišli, presne v počte 5 kusov, na letisko do Viedne. Čakal nás naozaj rýchly, iba hodinový let do Milána, ktorý nám vo svojich začiatkoch pripravil aj mierne turbulencie. Oproti českej výprave novinárov sme mali výhodu – cestovali sme s Thomasom, ktorý sa stará o značku Campari v strednej Európe. Organizácia celého press tripu bola naozaj úžasná – nič sa nenechalo na náhodu, a tak nás na letisku v talianskom Miláne čakalo osem miestne auto s vodičom. Odviezol nás k hotelu, ktorý sa nachádzal priamo v centre Milána. Nakoľko sme však hotelový chcek-in mali až v poobedných hodinách, zložili sme si veci, a putovali na našu prvú talianskú kávu.

Rušné ulice aj výborná Lavazza

Thomas to tu pozná. Zaviedol nás na kávu neďaleko hotela a moje očakávania boli, no povedzme si to na rovinu, nie príliš veľké. Známa oudoorová a športová značka Bianchi tu má otvorenú kaviareň spolu s obchodom. Malý vstup no veľký priestor. Asi tak by sa dala opísať modrá prevádzka, lebo modrá je ich farba a tej sa tu nevyhnete. Kávu si dávame na bare. Ja tradične espresso, ženské osadenstvo cappuccino. Všetko pripravuje mladá baristka. Ľudia prichádzajú a zase odchádzajú. Vidno tu známe pravidlo Talianov, káva sa pije rýchlo a pri bare. Na stojáka. Dostali sme krásne pripravené espresso, v nápojovom lístku opísané aj ako espresso 80/20, teda čísla naznačovali zmes arabiky s robustou.

Bolo to ale naozaj veľmi vyvážené talianské espresso, v ktorom vôbec neprevládala tak výrazná horkosť, akú som čakal. Neskôr som zistil, že pijem Lavazzu. Dnes viem, že informácia o roztriedení kvalitných a nekvalitných kávových zŕn medzi jednotlivé krajiny je pravdivá. U nás by som šálku espressa z tej istej značky asi nedopil.

Odchádzame z kaviarne a popri ceste prebieha prerábka. Neskôr zisťujem, že tu bude nová zastávka metra. Skvelé! Mesto sa rozvíja, no snaží sa pri tom udržať kompletne svoje historické prvky. Následne ma skoro zrazil autobus. Moje prvé stretnutie s (do slova a do písmena) šialenou. Nasadáme to taxíkov a smerujeme ďalej od centra mesta. V taxíku prežívam ďalšie typické znaky šialenej jazdy Talianov. Zaraďujeme sa do ľavého odbočovacieho pruhu, no svieti nám pravá smerovka, prechádzame na červenú a v kolónach to vieme dať aj na 50 km/h. To je len zlomok z toho, ako sa tu jazdí.

Campari je mimo mesta, no pritom v meste.

Pomaly obchádzame prečiarknutú značku Miláno. Asi teda opúštame mesto dizajnu a módy. No budovy ani ruch mesta tomu nenaznačujú. Vraj sme mimo Milána ale stále v Miláne. Dokonca aj samotná budova Campari firmy bola kedysi mimo rušného centra. V jej okolí sa nachádza Villa Campari – historická budova dnes na dolnom poschodí hostiaca reštauráciu a na vrchnom Campari Academy. Že by sa tu dnes dalo relaxovať, ako to kedysi praktizoval prvý zakladateľ s rodinou, sa nedá povedať. Dnes je celá spoločnosť obklopená veľkými budovami, dvojprúdovými cestami a veľkým ruchom. Prechádzame bohate zariadenou galériou, sprevádza nás osoba, ktorá o Campari vie snáď všetko. Celé výstané priestory sa rozprestierajú na dvoch poschodiach a ponúkajú návštevníkom pohľad na úplne všetko – od prvých televíznych reklám po dizajnové vysvetlenia plagátov Campari až po výstavu všetkých limitovaných fliaš, ktoré boli vyrobené pre zvláštne príležitosti alebo priamo do predaja (v limitovanom počte).

Dnes je celá spoločnosť obklopená veľkými budovami, dvojprúdovými cestami a veľkým ruchom. Prechádzame bohate zariadenou galériou, sprevádza nás osoba, ktorá o Campari vie snáď všetko. Celé výstavné priestory sa rozprestierajú na dvoch poschodiach a ponúkajú návštevníkom pohľad na úplne všetko – od prvých televíznych reklám, dizajnových vysvetlení plagátov Campari až po výstavu všetkých limitovaných fliaš, ktoré boli vyrobené pre zvláštne príležitosti alebo priamo do predaja (v limitovanom počte).

Vo Villa Campari absolvujeme obed ale aj školenie v priestoroch Campari Academy. To vedú dvaja typickí Taliani, nie s príliš skvelou angličtinou. A dá sa povedať, že technicky, ako barmani, nie sú tiež tí najlepší. Všetko to však zakrýva charizma a vtípky, ktoré pred nami predvádzajú. Veľkým plusom je zriadenie barov v Campari Academy, ktoré sú k dispozící návštevníkom na priamé vyskúšanie prípravy nápojov ako Negroni, Americano či Aperol Spritz.

Sóda z milánskej pivnice a honosná večera u Trussardiho

Do hotela sa presúvame metrom. Izbu mám na siedmom poschodí krásneho, v historickom centre vsadeného, hotela – NH Collection Milano President, s výhľadom na našu ulicu. Chvíľa oddychu, sprchy a presúvame sa do Galleria Vittorio Emanuele II. Je to nákupná pasáž luxusných značiek, v ktorej sa nachádza aj známy Camparino bar. Typický bar s personálom oblečeným v rondónoch a bielymi zásterami. Na toto som dlho čakal! Dostávame Campari&Soda, ktoré je veľmi špecifické. Sóda je tu totiž uskladnená v pivniciach a z nich aj priamo čapovaná do drinkov. Má tak stálu teplotu, čo vytvára rovnako kvalitný drink kedykoľvek sa sem vyberiete.

K drinkom dostanete malý snack v podobe olív, chipsov alebo malých koláčikov (pripomínajúcich malé hot-dogy), ktoré sa volajú rôzne – tramezzini (drobné trojuholníkové sendviče s nátierkami rôzneho druhu), pizzete (malé kúsky pizze), affettato (mix syrov a údenín), tortine salate (slané chlebíčky) alebo stuzzichini (rozličné jednohubky). Celé sa to volá finger food, čiže jednohubky konzumovateľné bez príboru. Camparino in Galleria je otvorené len cez deň a tak si musíte dať pozor na otváracie hodiny, aby ste náhodou tento zážitok nezmeškali. Zaujímavé tiež je, že po podávaní finger foods už vo väčšine nenasleduje večera a v bare sa zostáva až do ranných hodín. Nás však ovplyvnili otváracie hodiny denného baru Camparino a taktiež veľký hlad po celom dni a tak sme sa vydali ďalej.

Presúvame sa ďalej a prichádzame do Trussardi alla Scala Ristorante – známej a honosnej reštaurácie módneho návrhára. Ani nechcem vedieť, koľko tu môže stáť večera, my sme sem však prišli skúsiť až 5-chodovú degustačnú večeru. Očarení vchádzame dovnútra, personál nás smeruje k výťahom a ten nás vyvezie na druhé poschodie do reštaurácie. Usádza nás (pravdepodobne) manažérka a obsluhu zabezpečuje niekoľko čašníkov. Prevažne mladých. Samotný barman objednáva drinky a ponúka víno na úvod. V ponuke je kvalitné cuvée ale aj Dom Pérignon Champagne. Servírované chody pozostávali z menu s názvom ,,Not only tradition but also …innovation“:

–        Creamed cod-fish

–        Raw beef with “tonnata” sauce

–        Spaghetto with cacio cheese, pepper and sea urchins

–        Cube of veal in Milanese style

–        Chocolate profiteroles

Priamo z honosnej večere sme sa presunuli pešo do Armani Bamboo baru, ktorý je na poschodí Aramani Hotela. Celý priestor baru bol v štýle jednoduchosti. Vysoké stropy, veľmi tichá hudba a jemné osvetlenie. Bar bol mierne vyvýšený a pohybovali sa za ním dvaja ľudia. Ďalší dvaja riešili obsluhu na rajóne. Ale ani barmani sa nebávli odísť zo svojho stage a postarať sa o blaho ľudí. Akosi mi chýbalo viac úsmevu od barmanov, ktorí mi pripomínali skôr ochrankárov. Samozrejme, aj tu boli naše drinky doplnené a malý snack, ktorým sme ich mohli zajedať. Osobne som si dal negroni a po jeho dopití sme sa vydali večerným Milánom do nášo hotela. Deň bol naozaj dlhý a aj vďaka vysokým teplotám sa stal i veľmi náročným.

Aperol v ruke až do odletu

Druhý deň nás čakali raňajky v hotelovej reštaurácii. Samozrejme, kto pozná sieť hotelov NH vie, že sú to viac business hotelové zariadenia ako napríklad welness alebo oddychové hotely. A tak nejako vyzerajú aj raňajky v NH Collection Milano President – množstvo jedla na výber od syrových, šunkových mís, losos i teplá kuchyňa. A množstvo miesta na sedenie, ktoré sa v pravidelných intervaloch obmieňalo o nových hostí. Jednoducho, kongresové hotely a podobné zariadenia, sú na to zvyknuté. V rýchlosti vymeniť obrus a opäť ,,ísť odznova“.

Nasledovalo zbalenie vecí a voľný čas v meste, ktorý sme využili na kúpu suvenírov a iných vecí. Podľa google a mapy či Foursqaure sme si našli najväčšiu nákupnú ulicu, ktorá je vhodná aj nie pre bohatých ľudí. Teda tých, ktorí hľadajú niečo iné ako minúť nad 1000 eur za kus oblečenia. Via Torino, ulica, ktorá je preplnená známymi celosvetovými značkami od H&M, Victoria’s Secret, Terranova či dokonca Baťa. Nakúpite tu asi s najmenej minutým budgetom.

Následne sme sa presunuli na obed do Terrazza Aperol. Podnik je samozrejme kompletné obrandovaný Aperol Spritzom ako hlavným drinkom, ktorý sa tu podáva. Mimochodom, jeho vstup musíte nájsť cez jednu kaviareň v pasáži Galleria Vittorio Emanuele II. a po eskalátore ísť až na terasu. A hoci ako predjedlo som dostal skvelé lasagne, hlavné jedlo, teda steak pripravený medium už nebol až tak úžasný. Zlatý stred. Za to však kladne hodnotím skvelo namiešaný Aperol Spritz, ktorý som tu pil počas celého nášho obedu.

A to bolo z nášho krátkeho 48 hodinového výletu všetko. Po obede sme sa vrátili na hotel, zobrali veci a v doprovode vodiča sme opustili centrum aj celé Miláno a vo večerných hodinách prileteli do Viedne. Spoločnosť NEUROPEA, ktorá na Slovensku zabezpečuje komunikáciu značiek Campari, Cinzano, Aperol, Crodino, nám pripravila skvelé dva dni v Miláne, za ktoré by som sa im chcel poďakovať. Keďže z Čiech a Slovenska išla iba malá vzorka novinárov, som rád, že si vybrali práve mňa.

Samozrejme, množstvo fotografií z tohto press tripu nájdete aj na mojom instagram – www.instagram.com/samuelchlpek.



Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa na odber podobných!

Nie, nebudem vás otravovať blbosťami. Iba vždy, keď uznám za vhodné, dám vám vedieť o novom článku na mojom blogu. A ak vás to bude otravovať, jednoducho sa z odberu odhlásite. Nič viac a nič menej. To je fér, nie?


Leave a Comment