All posts in Stáže a školenia

Komentár: Aktuálny Bar Magazine

Už dávno som sa tak nezačítal do niektorého z čísel časopisu Bar Magazine, ako do toho aktuálneho. Tvorcovia ho venovali téme Cestovania a Vzdelávania. A tak s listovaním som sa aj ja preniesol trocha späť v čase, do prvých spoznávaní gastronómie na Slovensku. Read more…

Prežil som výnimočné Vianoce. Tie barmanské

Záhir – ako hovorí blog barkultur.sk,,…je to slovo, ktoré vystihuje určitý stav mysle, môže sa vzťahovať na určitú osobu, udalosť alebo … miesto.“ Tohtoročné Vianoce boli pekné. Zasnežené, veľkolepé a plné úsmevu, radosti, zábavy a dobrých ľudí. Asi si myslíte, že som neprežil Vianoce na Slovensku. Veď tu predsa žiadny sneh nebol. Opak je však pravdou.

Opäť som zahliadol na sociálnej sieti plagát akcie konajúcej sa v Nitre. Barmanské Vianoce No. 2. Pre mňa novinka, tie prvé som žiaľ pred rokom nestihol. Absolútne som nevedel o čo ide. Asi len jeden z ďalších guestbartendingov, ktorým predchádzalo školenie niekoho známeho. Chyba! Toto bola Vianočná party roka. A ak je pravda, že ako na Nový rok tak po celý rok (rátajúc že január je stále tým najmladším – novým mesiacom daného roku), tak tento rok bude plný vzdelávania, nadobúdania poznatkov v barmanstve a taktiež aj plný zábavy a priateľstva.

Barmanské Vianoce v Záhire

Read more…

Prague Bar Show 2014

Prague Bar Show 2014

Prague Bar Show 2014

Na túto udalosť som čakal veľmi dlho, no vždy ma zastavila neplnoletosť. Tento rok sa mi však sen splnil a vycestoval som na tri dni do Prahy, kde sa konala udalosť Prague Bar Show – akcia plná vystavovateľov kvalitných a značkových spiritov, likérov, sirupov, iných pomôcok pre gastro prevádzky a zariadenia (bary, kaviarne, reštaurácie) no a samozrejme udalosť bohatá na semináre, ktoré viedli tí najlepší z najlepších čo sa barmanov, baristov, someliérov a iných #zabaromrealnepracujucich ľudí týka.

Už to budú dva týždne, čo som sa z Prahy vrátil. Určite Vám v tomto článku neopíšem všetko, čo by som chcel. Nedá sa to a ani by vás to nebavilo čítať. Posnažím sa sem vložiť všetko to, čo mne dalo najviac. A ak Vám to bude málo, prečítajte si aj článok o jednom z top podnikov (subjektívny názor) v Prahe – o Tretter’s New York bare, ktorý bol natoľko úžasný, že sme ho navštívili až dva večery za sebou.

PBŠ 2014 (alebo v dlhej verzii tiež Prague Bar Show) sa konala 21. a 22. októbra v Novoměstskej radnici na Karlovom náměstí. Štvrtý ročník a človek by si bol pomyslel, že tam už nikto nebude, že už za tie štyri roky to ľudí prestalo baviť. Omyl! Ľudí prišlo a to veľmi veľa. Síce sa akcia dennodenne začínala o dvanástej hodine na poludnie, my sme brány areálu tejto historickej budovy prešli vždy až hodinu po oficiálnom otvorení. Na ,,mini námestíčku“, ktoré sa nachádzalo za veľkou bránou ale ešte stále pod holým nebom sa rozprestierali asi štyri stanoviská. Dve z toho nejaké zariadenia ponúkajúce jedlá a tie dve ďalšie boli už môjmu srdcu bližšie. Tá menšia z nich promovala známy Beefeater.

 

,,U tří skřivanů”

,,U tří skřivanů”

Keby chýbala Becherovka, rozplakal by som sa…

Druhou a o to neprehliadnutejšou našou zastávkou bolo stanovište, ktoré malo názov ,,U tří skřivanů“. Atypický to názov s atypickým designom prevažne v drevenom štýle. Ponúkajúci však veľmi lahodný a ľuďmi naozaj známy nápoj Becherovka. Za barom mladé slečny a samozrejme George Nemec (International brand ambassador for Becherovka Original; pozn. bloggera). Úsmevy lietali na všetky strany, dobrá nálada, hudba a drinky taktiež. Z nich som mal možnosť ochutnať dva. Tým prvým bol Hot Buttered B., teda teplý nápoj pozostávajúci z becherovky, hustého jablkového džúsu, čerstvej limetovej šťavy, medovej vody, neslaného masla a škorice, klinčekov a hviezdic badyánu. Skvelý drink, ktorý padol vhod. Nebolo najteplejšie a tak sa dal piť stále :). Keď som za barom zahliadol aj top barmana Slovenska, Ľuboša Rácza, bežal som rýchlo k nemu. Jeho uvítanie bolo viac než vrúcne. ,,Nalej ešte jednu Becherovku“, zaznelo na jedno z dievčat Becher personálu a už sa štrngalo. Tu nešlo o to opiť sa. Tu išlo o to privítať a Becherovka splnila účel. Prehodili sme pár slov a išiel som opäť ďalej.

Spoznal som najstarší rum na svete. Aspoň tak mi bolo povedané.

Už cestou do Prahy som mal jeden cieľ a to zistiť čo najviac o rume Mount Gay z Barbadosu. Okrem stánku ktorý tu mal sa tu však predstavil aj Miguel Smith, medzinárodný ambassador tejto značky, v seminári s názvom Mount Gay aneb rum, který dal světu rum. Keďže tento rum sa vyrába a predáva v troch verziách (XO, Black Barrel a 1703), seminár bol venovaný výrobe a ochutnávke všetkých verzií. Poďme však pekne poporiadku. Stánok, kde sa dvaja páni snažili predvádzať túto značku rumu v čo najlepšom svetle sa snažil do povedomia ľudí natlačiť skôr Mount Gay Black Barrel. A tak sme ho aj ochutnali. S korenistou chuťou to nie je mojich chutí šampión ale dal sa. Zaujímavá situácia, ktorá sa tu stála bol anglicky hovoriaci návštevník, ktorý prišiel s dosť veľkou butilkou (napísal by som skôr butilou), do ktorej si dal ,,načapovať“ veľa, veľa a veľa tohto zlatistého moku. Nejaký problém? Vôbec žiadny, s predvádzačom mi ešte aj zapózovali na fotku ;))

 

Rum do butil(k)y? Žiadny problém :))

 

Miguel Smith a seminár ,,Rum, ktorý dal svetu rum”

Miguel Smith a seminár ,,Rum, ktorý dal svetu rum”

Keď sa chystal seminár Miguela Smitha, sála bola poloprázdna. Po začatí som sa však pozrel za seba a všetky miesta boli obsadené. Seminár? Pre mňa 100 bodový! Bol hovorený v anglickom jazyku no pre tých menej znalých žiaden problém. Organizátori zabezpečili slúchadlá, kde išiel preklad v reálnom čase. A myslím, že kvôli odborným názvom boli tieto prístroje na istý čas úplne vypožičané. Hlavnou témou semináru, ako som hore vyššie spomenul, bolo predstavenie a oboznámenie širokej lajckej a odbornej verejnosti troch druhov kvalitného rumu Mount Gay pochádzajúceho a vyrábaného na Barbadose. ,,Rum, ktorý dal svetu rum“, tak znie slogan tejto značky a vraj to tak aj naozaj je. Práve druh s označením 1703 je ten najstarší na svete. Verme či nie, upútalo. Ako prvý sme ochutnávali Extra Old (skr. XO). Najlepší rum, 7-15 rokov starený. Veľmi dobrá náhrada za bourbon v bourbon cocktailoch. Cítiť vanilku a v chuti je to zase karamelizovaný banán či pražené mandle. Ale vraj čím je starší, tým sa chuť mení. Veď logicky ;)) Zaujímavosťou bolo, že pri prvom dúšku dochuť moc cítiť nebolo. Pri druhom už bola výraznejšia. Vraj ten prvý krát sa ,,ešte len pripravovala“. Posledná veta pri ochutnávke: ,,Pijete vynikajúci destilát!“ Druhým testovaným rumom bol Black Barrel, práve rum, ktorý sme pred seminárom mali možnosť ochutnať v stánku. Okrem iného sme sa dozvedeli, že výroba trvá 4 dni a že korenistú dochuť, ktorú slabo cítiť na jazyku spôsobuje 6-18 mesačné zrenie v sudoch silno vypálených. Treťou a poslednou vzorkou semináru bola vzorka s názvom 1703. Práve tento druh charakterizovali Miquelové slová: ,,História ostrova Barbados je v tomto rume úplne skrytá vo fľaši“ A čo ešte? Pri ochutnávke tohto rumu vám vymaže všetko to, čo si myslíte že rum naozaj je. Cítiť v ňom citrusy, teplé pečivo, kardamón, tabak, korenie, zemitosť,…. . Dochuť je dlhá a hodvábna.

Okrem toho, ktorý rum ako vonia či chutí sme sa dozvedeli, že na starenie rumu sa používajú americké dubové sudy a voda použitá pri výrobe je iba tá, ktorá reálne spadne počas daždivých dní na ostrov. A keďže je na ostrove 31 stupňov Celzia, sklady so sudmi sú postavené na malom kopci, kde fúka vietor. No zaujímavé, čo vám poviem.

Stanislav Vadrna zaplnil sálu do posledného miesta

Stanislav Vadrna zaplnil sálu do posledného miesta

Stanislav Vadrna a seminár v maxi mega zaplnenej sále

Predstavovať ho? To vôbec. Netreba. Už som tu o ňom básnil niekoľko krát a pozná ho mnoho lajkov. A odborníci už nehovoriac. Viedol prvý seminár druhého dňa, teda so začiatkom o 13:00 hod. Skoro by sme to neboli stihli, keďže noc predtým sme trávili v Tretter’s Bare. Prišli sme asi 15 minút po začiatku ale podstatu sme stihli. Ichi-go Ich-e. Písať tu o hocičom nemá význam. Z písmen by ste to nepochopili. To by ste museli zažiť! Tá atmosféra, všetci boli ticho. Nikto si nedovolil prehovoriť čo i len slovko naviac a všetci sa uprene pozerali na javisko. Tam sedel Stan a rozprával. Rozprával a rozprával. Jednoducho hovoril to, čim sa reálne vo svojom živote riadi. A potom? Potom začal pár psychologických vecí vo forme Ichi-go Ich-e praktizovať aj na nás. Poviem Vám, že tak, ako som zapísal niekoľko strán poznámkového bloku pri Mount Gay rume, pri tomto seminári som nenapísal ani čiarku. To by ste jednoducho museli zažiť…

Bentianna, Marian Beke a ostatné semináre a vystavovatelia

Veľmi som sa potešil, keď som uvidel stánok Bentianny. Vedel som, že tam bude a zahralo to dosť na city. Že niečo slovenské sa tu predsa len nachádza. Samozrejme, pripravovali skvelé drinky ale taktiež aj čistú Bentiannu. Pohyboval sa tu sám ambassador – Robo Šajtlava a taktiež aj tvorca dnešnej Bentianny, Joseph Bejni Benian.

Marian Beke, ktorý sa dal na spoluprácu s firmou TATRATEA sa zase predviedol v seminári s názvom ,,O rozmanitosti Tatratea“. Bolo úžasne sa pozerať na tohto profi barmana, ktorý čaruje neskutočné diela, ktorých súčasťou boli práve produkty spomínanej spoločnosti. Áno, žiadne drinky, to boli hotové umelecké diela. Veď posúďte podľa fotiek, stoja za to.

Okrem alkoholických nápojov sa svojimi produktami prišli ,,pochváliť“ aj firmy, ktorých hlavnou činnosťou je vyrobiť nealkoholické zložky. Ako minerálne vody (tých značiek tu bolo naozaj veľa: Perrier, Vittel, Rajec, Mattoni), ochutené vody, rôzne značky sirupov a iné. Čo ma ešte veľmi zaujalo, bola firma COCO FACE, ktorá sa zaoberá dovozom a predajom mladých kokosov. V priamom prenose sme mali možnosť vidieť, ako sa kokosové mlieko dostane za pomoci veľkej mačety priamo do pohára. A tá chuť? Radšej by som ju vyskúšal v nejakom cocktails, pretože pri čistej ochutnávke výsledného produktu chutilo kokosové mlieko akosi sladko-slano.

 

Mal som možnosť vidieť konečne profesionálnu udalosť zameranú predovšetkým pre barmanov, baristov, someliérov – jednoducho ľudí reálne pracujúcich za barom. A ak niekto PBŠ porovnáva so slovenským Danubius Gastro, tak to Prague Bar Show ešte v živote nikdy nenavštívil a nezažil. :))

Read more…

O rok starší… O rok múdrejší (?)

,,Barman" s barmanomOpäť je to tu. Ďalší Nový rok, všetci si prajú všetko dobré a každému na každom záleží aspoň v jeden deň roka na jeho zdraví šťastí a láske. No dalo by sa o tom písať duševných blogov až až ale idem ja do gastronomickej časti…

 

Rok 2013… – je môj asi prelomový rok. Konečne mi udrelo do hlavy, že sa nechcem vo svete živiť a pracovať ako čašník/kuchár (oficiálne profesie, ktoré zahŕňajú štúdium hotelovej akadémie) ale že môj kariérny život pôjde skôr iným smerom. Žiadalo by sa mi napísať, že smerom barmana alebo baristu ale nie je to tak. Chcem sa uberať smerom, v ktorom budem zákazníkom ponúkať kvalitné produkty a svoju prácu si kvalitne vykonávať. Vedieť čo robím a čo predávam a učiť sa tomu celý život, no jednoducho v skratke povedané, nechcem ,,skapať“ v krčme ako krčmársky čašník či prežiť za výčapom a počúvať výlevy poloožratých ľudí ležiacich na ,,bare“.

A čo všetko ma donútilo rozmýšľať týmto smerom? Nič! Úplne nič ma nedonútilo, jednoducho som chcel. Chcel som a zistil som, že keď človek naozaj za niečim ide, dvere sa mu otvárajú a má nekonečne veľa možností.

 

Všetko to začalo mojou prvou barmanskou súťažou v škole – v tvorbe nealkoholického miešaného drinku. Keby nebolo mojej profesorky, nenaučila by ma aj mimo osnov správnemu barmanskému postoju, držaniu šejkra a výrazu na súťaži pred porotou. Hovorím ako keby som bol nejaký ocenený barman že? 😀 Nie, nechcem aby to tak vyznelo ale aké také základy mám, barman nie som – to tvrdím vždy a všade a každému. Tým budem až keď niečo dosiahnem.

Moja cesta pokračovala a začiatkom leta sa tu objavila ďalšia súťaž. Zostavil som dva drinky, s ktorými som bol spokojný aj keď druhý som mohol miešať až keď by som postúpil, nerátal som s tým, no stalo sa a miešal som aj druhý. Už to trochu vyzeralo ako súťaž – stanovené suroviny na použitie, dôležité podmienky, odborná porota zložená z barmanov, ktorý začínali na tej istej škole ako ja a teraz pomáhajú podnikateľom otvárať podnik za podnikom na Slovensku (ak nie aj v zahraničí). Súťaž som nevyhral, ani som ju vyhrať nešiel. Naučil som sa, že treba mať otvorené oči a pozorovať súťažiacich, ich suroviny ako a čo robia.

Medzi tieto dva barmanské zážitky som úplne zabudol spomenúť spustenie tohto maličkého aj keď pre mňa srdcového blogu, ktorým chcem ukázať, že gastronómia sa dá vnímať aj úplne inak ako iba z načapovaného piva, veľkého pressa s mliekom a vyprážaného syra s hranolkami.

Prišlo leto a mne sa otvorili veľké dvere. Ozval sa mi jeden pán. Ľuboš Rácz. Komentoval mi post (tie komentáre sú tam dodnes, nevymažem ich, sú ako veľká spomienka na moje zoznámenie sa s ním) a ja som tomu neveril. Dovtedy som o ňom počul ako o človeku, ktorý bol súčasťou veľkého barmanského protestu proti SkBA. E-mail dal e-mail a v auguste som odchádzal na dvojdennú súkromnú odbornú stáž do jedného z najlepších barov – Záhir coffe & drinks (v dňoch písania článku sa momentálne Záhir ocitol v troch nomináciach Slovak Bar Awards ale tomu sa ja ani nečudujem a verím, že to vyhrá). Pre mňa veľká skúsenosť a oveľa viac mi na Slovensku asi dať nikto nemôže.

Mesiace bežali a v decembri som spoznal ďalšieho veľkého človeka v Prievidzi (a to som si myslel, že tu taký ani nie je). J.M. (dve začiatočné písmena mena a priezviska, lebo neviem, či si praje aby bolo jeho meno zverejnené :-D) a sním otváranie nového podniku v Prievidzi – 4play. Dostal som novú výzvu, vraj mám možnosť zdokonaľovať sa v tom, čo chcem v živote robiť a vraj to tu bude iné – profesionalita na prvom mieste. No proste top! Podnik sme otvorili na Mikuláša a zatiaľ sa o ňom nedá nič povedať, pokiaľ sa  všetko nezocelí a neukáže, ako ho v najbližšej dobe zoberú zákazníci. Lebo tí sú prvoradí…

Myslím, že je dôležité vychovať dobrých barmanov a v dnešnej dobe zmanipulovanej SkBA to nie je na Slovensku ľahké. Aj preto ďakujem všetkým ľuďom, ktorí mi pomohli začať a stále mi pomáhajú ísť o krôčik vyššie. Aj im, aj Vám prajem veľa dobrého do Nového roku 😉
P.S.: Vďaka za veľkú návštevnosť tohto blogu, snáď ho budete čítať aj v Novom roku.

Vďaka za pozvanie

Keď som zakladal tento blog, nebol by som si myslel, že ho bude čítať také široké spektrum ľudí a už vôbec som si nemyslel, že ho bude čítať človek, ktorého som poznal len z internetu, odborných časopisov a z jeho blogu www.barkultur.sk – barman, Ľuboš Rácz (je jedným z najlepších slovenských barmanov, o čom svedčí aj jeho titul Barman roka ´08. Riadil aj vlastnú reštauráciu s barom Paladium v Nitre, bol manažérom Paparazzi Restaurant & Bar v Bratislave, dnes je majiteľom svojho vlastného Záhir coffee & drinks baru v Nitre).

Po mojom prvom článku mi navrhol, že sa mám niekedy na dva dni zastaviť v jeho novom podniku, Záhir coffee & drinks v Nitre a vyskúšať si tak prácu priamo v bare a nie len na súťaži. Bol som z toho celý mimo a pokým som si to neoveril cez mail, nechcel som tomu pomaly ani veriť.

Dlho nám spolu trvalo, pokým sme prišli na spoločný dátum tejto malej odbornej stáže. Najprv to malo byť začiatkom júla, potom koncom júla ale nakoniec sa to podarilo a dátum sa stanovil na 20. – 21. august 2013.

 

Záhir coffe & drinks v Nitre

Záhir coffee & drinks v Nitre

DEŇ PRVÝ

Vopred sme boli dohodnutí, že mám prísť do podniku v prvý deň, teda 20. augusta, o 16:00 hod. Cestoval som vlakom do pre mňa neznámeho mesta, prestupoval z jednej MHD do druhej, ubytoval sa na internátnej izbe, trocha si oddýchol a už som kráčal do baru. Vonku jednoduchá a za to pekná teraska, po prvom vstupe krásne vymaľovaná stena, na ktorej svieti hlava Harryho Johnsona a k nej sú primaľované všetky prvky ktoré Ľuboš Rácz vníma z pohľadu kvalitného baru, barový pult, všetko krásne nachystané, všetko ako má byť. Barmanovi (neskôr som zistil, že skôr Baristovi) som sa predstavil, podal mi kľúče, ukázal miestnosť, kde sa môžem prezliecť. Nasledovala ukážka všetkého, čo sa v bare nachádzalo, kde bude moje pôsobisko počas dvojdennej stáže, ukážka asi najväčšieho výrobníku ľadu, aký som kedy videl. Neskôr sa striedala smena a na večernú nastupoval barman Maťo. Venoval mi veľa času počas večernej smeny, predstavil mi kompletné menu Záhir coffee & drinks, o každom jednom miešanom nápoji v menu mi niečo povedal, tak isto o každom spirite – výrobu, o značke a histórii, no sám som neveril, koľko toho vie. A stále len rozprával čo sa kedy vyrobilo, akú to má históriu a ja som sa snažil si čo najviac pamätať, aj keď sa to všetko za tak krátky čas nedalo. Doplňoval ho barman Ondro, ktorý mi prezradil iné pikošky, z kníh ktoré čítal. Počas celého večera som sa sústredil a obkukával personál ako svižne pracuje, ako hosťovi namieša drink tak precízne, profesionálne, s láskou. Ďalšou veľkou vecou, ktorú mi poskytli bola ochutnávka niektorých druhov spiritov. Po záverečnej sa všetko upratalo, poumývalo a ja som mohol zaspať s novými zážitkami.

 

DEŇ DRUHÝ

Ráno som nastupoval na jedenástu hodinu doobeda, v prevádzke som už videl Ľuboša Rácza ako menšej skupinke cca jedenástich ľudí vysvetľuje čo to o barmanstve, mieša pre nich drinky a s radosťou odpovedá na ich otázky. Keď sa prednáška skončila, prišiel rad na mňa a Ľuboš mi začal názorne ukazovať a vysvetľovať ako sa správne otvára fľaša, nalieva bez poureru a s pourerom no a ďalšia hodina bola venovaná iba praxi nalievaniu, čo sa mi nezdalo také ľahké, ako keď som sa na to iba pozeral. Bolo fájn, že Ľuboš ma opravoval, hovoril ako to mám robiť ako to nemám robiť.

Ďalej prišiel na rad shaker, vysvetlenie s čím sa mieša v baroch, s čím miešajú v Záhire a potom už len prax, ako správne shakeovať, ako správne držať shaker v ruke, aby to vyzeralo čo najprirodzenejšie. A opäť prax, prax, prax až pokým ma ruky neboleli.

Latte Art, môj prvý obrázok :-)

Latte Art, môj prvý obrázok

Opäť sa striedali smeny, ale Kristián, barista, ktorý mohol ísť domov zostal dlhšie a začala sa pre mňa ďalšia dvojhodinovka odbornej stáže o káve. Naozaj ma to zaujalo, vysvetlil mi všetko od toho ako káva vzniká, ako sa ,,češe“ alebo zbiera, ako vôbec vyzerá, keď ju zbierajú, základné rozdelenie kávy na Arabiku a Robustu, ktorá je kvalitnejšia, prečo, ako sa ktorý typ zbiera. Potom prišiel rad na ukážku robenia kávy, od bodu jeden až po posledný bod, ako správne nastaviť mlynček, aby mlel presne tak, aby ľuďom káva čo najviac chutila, ako spravne kávu utláčať do páky, ako správne zaobchádzať s kávovarom… No jednoducho od Á po Zet. Neskôr prišlo na rad napeňovanie mlieka, aj keď sa mi to najprv nedarilo, potom to už išlo lepšie a aj sám som to cítil. No a posledná vec, ktorú ma Kristián Bene (držiteľ striebornej priečky Na Majstrovstvách Slovenska BARISTA 2013 v disciplíne Latte Art; celkový víťaz 2. ročníka súťaže Latte Art Jam (LAJ)) naučil bolo Latte Art – tzv. maľovanie speneným mliekom do kávy. Zo začiatku to boli iba chabé gule v káve ale potom neskôr sa mi podarilo aj aké také srdce, veď posúďte podľa obrázka 😉

Na večernej smene bolo síce menej hostí v Záhire ale to neznamenalo žiadny oddych pre mňa (a ani som ho nechcel). Opäť som sa dal do cvičenia nalievania cez pourer. Čo ma dostalo, cvičil somnov po celý čas aj barman Maťo a keď sa mi naozaj že nedarilo alebo som nevedel, či to robím dobre, len som sa pozrel doprava a videl ako to robí profesionál a aspoň trochu sa snažil priblížiť sa k tomu.

Na záver smeny som mohol ochutnať jeden z tých viac predávanejších nealko drinkov – Postkomunist, ktorý som si mohol aj sám namiešať o čo viac sa mi to rátalo.

POSTKOMUNIST drink by Záhir

POSTKOMUNIST drink by Záhir coffee & drinks

 

Zažil som prax (odbornú stáž – hovorme tomu akokoľvek), ktorá síce bola krátka, veď trvala len dva dni, ale za to ma posunula ďalej. Doteraz som vedel informácie o barmanstve len zo školy, len z barmanského kurzu (ktorý sa dá charakterizovať ako myšlienky a názory jedného človeka). Sám som si povedal, že som si radšej mohol zaplatiť 5-dňový kurz v Záhire ako v SkBA. Zistil som, že v podniku vie pracovať aj normálny tím ľudí, prešiel som už rôzne pracoviská od Vysokých Tatier, cez Turčianske Teplice, po Bojnice ale tak zohraný tím barmanov a baristu som videl až v Nitre. Som rád, že mi práve Záhir coffee & drinks, no hlavne samotný Ľuboš Rácz umožnil pozrieť sa čo to je barmanstvo, čo to sú miešané drinky, čo to je podáváť drink hosťovi. Som vďačný celému personálu, ani by som si na začiatku nemyslel, že ku mne budú tak ochotní, že sa mi budú za tie dva dni tak venovať, ako sa mi venovali. Odniesol som si z Nitry iba tie najlepšie zážitky, k tomu zásteru s logom podniku, pár čísel Bar Magazine-u, z ktorých som niekoľko prečítal už cestou domov vo vlaku, no a ako spomienka na túto stáž mi bude služiť aj originálny Tin – Tin shaker značky Koriko z Japónska. Daroval mi ho na pamiatku Martin – barman, ktorý naozaj vie, ako sa robia drinky. Ľuboš mi ponúkol, že ak budem mať čas a budem chcieť, môžem prísť aj na dlhšie. Ja sa pokúsim si všetko zariadiť tak, aby som mohol, pretože práve takéto odborné stáže/praxe ma môžu posunúť len a len dopredu.

Vďaka za pozvanie…