Absolvoval som okolo xy hodín odbornej praxe. Častokrát úplne zbytočne…

Slovensko je krajina, v ktorej nič nefunguje tak ako má. Veta ktorou sa dnes oháňajú aj samotní poslanci NRSR. Táto veta má svoju váhu či sa pozrieme na zdravotníctvo, stavbu diaľníc, rýchlostných ciest, ale aj na také školstvo.

Päť rokov v pozícii študenta hotelovej akadémie je za mnou. Čím všetkým si musí prejsť žiak hotelovej akadémie, ak chce úspešne ukončiť štúdium, si povieme práve v tomto článku. Poďme teda postupne. 

Jednou z hlavných častí, ktorými si žiak strednej odbornej školy musí prejsť sú odborné praxe. V podstate je jedno, či navštevuje odbor hotelová akadémia, kuchár, čašník/servírka alebo nejaký iný odbor vzdialenejší gastronómii.

Odborná prax je podmienkou pre absolvovanie štúdia v odbore hotelová akadémia. 

Na začiatok si teda ujasnime tento základný pojem:

Odborná prax – Podľa vyhlášky 282/2009 MŠ SR o stredných školách a vyhlášky 268/2011, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŠ SR č. 282/2009 Z.z. o SŠ je študijný odbor 6323 6 HA s platnosťou od 1. septembra 2009 zaradený do zoznamu študijných odborov stredných odborných škôl, v ktorých sa vydáva okrem vysvedčenia o maturitnej skúške aj výučný list. Po absolvovaní najmenej 1400 vyučovacích hodín praktického vyučovania, z ktorých najmenej 1200 hodín tvorí odborný výcvik (odborná prax), sa žiakovi okrem vysvedčenia o maturitnej skúške vydáva aj výučný list. (Za vyučovaciu hodinu v odbornom výcviku, odbornej praxi sa počíta 60 minút.) Žiaci počnúc 1. ročníkom s platnosťou od školského roku 2009/2010 po naplnení uvedenej podmienky získavajú výučný list s číselným kódom a názvom 6323 6 hotelová akadémia. Škola vydáva k vysvedčeniu o maturitnej skúške dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe (charakteristika odboru, prehľad získaných kompetencií, obsahových aj výkonnostných štandardov, možností pracovného zaradenia absolventa).

Škola sa snaží vybrať najlepšie miesta na vykonanie odbornej praxe

Musím uznať, podnadpis má pravdu. Väčšinou troj až štvorhviezdičkové hotelové zariadenia (wellness, kongres hotely). Lenže tak, ako sa daná prevádzka prezentuje pred podpisom zmluvy, sa v 99% prípadov nespráva počas roka aj voči žiakom. ,,Rodinná, priateľská atmosféra, kde sa žiaci majú možnosť strááášne veľa naučiť.“ Taký je začiatok. Keď však školské auto odíde, nastupuje krutá realita.

,,Ty si praxant? Tak konečne nám má kto umývať riady!“

Tí, čo si tým prešli, frázu poznajú. Prvý deň praxe a vy ste ohodnotení, ešte ste sa ani nepredstavili. Študenti fungujú na praxiach ako lacná pracovná sila, ktorá dokáže všetko. Ehm… áno – VŠETKO! Mojou najčastejšou pracovnou náplňou bolo umývanie riadu. Ááá ešte šúpanie zemiakov! Tých sme sa našúpali 🙂 Veď niekto to predsa musel spraviť. Ale rajón, ten sa nám vždy zdal ako nedobytná pevnosť. Akokoľvek sme chceli rásť vyššie, ani s postupom do ďalšieho školského ročníka sa naše kompetencie v strediskách, žiaľ, nemenili.

Keď neboli ani tie riady, dokázal som hocičo iné

Prenášal som postele, zametal dvory, kosil trávniky, hrabal lístie… je to málo? Tak teda… vyskúšal som si murárčinu. Reálne vážne sme so spolužiakom stáli na rebríkoch a lešení v izbách, ktoré sa prerábali. Vraj z nedostatku práce nás nejako musia zamestnať. Bola to najprv zábava. Až do momentu keď spolužiak spadol z rebríka. Našťastie, pre vedenie hotela, sa mu nič nestalo.

Jesť dostaneš až keď si odrobíš alebo ,,Čo Vám spravím na obed? Chleba vo vajci?“

Ak nebolo ubytovaných hostí, hotel si nemohol predsa dovoliť míňať na štyroch praxantov peniaze. A tak sme dostali, čo bolo. Suchá večera je raz – dvakrát fájn. No ak sa to stalo pravidlom na týždennej praxi, to už zasahuje do výživy. (mimochodom – do tej výživy, ktorú sme na hodinách preberali) Teraz to nechápte zle. Nechceli sme steaky ani rizoto al dente či pečené prasa. Stačila nám energeticky výživná strava, ktorá nás zasýti.

Druhým problémom so stravou bolo samotné zaobchádzanie – kuchár vs. praxant (a niekde medzi nimi jedlo). Z bufetových stolov čašník jesť nesmie – je to pochopiteľné, má na to vyhradený svoj priestor. Ale jesť môže až keď si spraví svoju prácu. Tak teda sme sa rýchlo do tej práce pustili, aby sme ju mali čím skôr za sebou. No a potom to prekvapenie od kuchárov: ,,…raňajky už nie sú, mali ste jesť, keď ste to balili“.

Prosím? Akože zoberiem nedojedenú šunkovú misu z bufetového stola a cestou, ako ju nesiem kuchárom z nej mám vyjedať? Či chápem to zle? Ešte že sme si spravili vždy nejaké dobré vzťahy v kuchyni a čo to sa nakoniec našlo. Ale čo tí ostatní?

Desiatky hodín nezapísaných a nezarátaných do praxe

Robili sme nadčasy. Pokiaľ to nikto neriešil, hotel to využíval najviac ako sa len dalo. Ale keď sme sa začali zdráhať, že teda keď dnes robím o dve hodiny viac ako mám predpísané, tak zajtra o dve hodiny budem pracovať menej, už sme boli drzí, sprostí, … jednoducho tí praxanti, ktorých mená sa vliekli ešte na ďalšie turnusy. Čiže mali sme dve možnosti a to buď si odmakať aj nadčas, ktorý nám nebol zarátaný (pretože nám ich zodpovedný pracovník samozrejme nemohol podpísať) alebo sme hodiny odpracované naviac odignorovali. Plní hrdosti, ale to malo za následok pracovať nasledujúce dva týždne v kolektíve, kde sa k tebe správali veľmi zle.

Škola ma bavila. Avšak musel som si v nej vytvoriť vlastný ,,priestor“. Niečo, čo som vykonával v súlade s hore vyššie uvedeným zákonom, ale zároveň som sa nestal otrokom. Niečo, čo ma naviac posúvalo a zdokonaľovalo. Niečo, čím by som sa mohol po škole prezentovať. Pracoval som popri škole celých 5 rokov štúdia. Súkromne. Sem tam som do tejto práce zobral aj svojich spolužiakov. Aby si čo to privyrobili a aby sme sa hlavne niečo do života naučili. Aby sme sa zdokonalili, veľakrát sme dva dni po Štedrom dni odchádzali nabalení a vracali sa po Novom roku. Pracovali po nociach v lokálnych novootvorených podnikoch, obslúžili okolo 25 až 30 stužkových slávností za päť rokov. To všetko preto, aby sme následne na skúškach vedeli odpovedať na otázky, ktoré vraj sú ,,z praxe“. Ale z ktorej praxe, to už sa nikde nepíše.

Tento článok (rovnako ako celý blog) je subjektívnym názorom fyzickej osoby. Škole týmto ďakujem za všetko, čo mi poskytla. Žiaľ, práve ľudia v nej veľakrát nevedia, ako to reálne v zmluvných pracoviskách chodí. Hore napísané slová nie sú výmyslom, dokazuje to fotografický materiál, ktorý však v plnej miere nemohol byť v článku použitý.

2 komentáre

  1. yoyko

    Ja som zacal pracovat v jednej firme v elektrodielni ( ako student gymnazia ) …robil som vsetko od zametania,chodil som si vypytat do skladu bublinku do vodovahy lebo ma poslali starsi, utekal po lepiace pasky, podaval vrtaky,cistil centralny vysac, triedil sklad, rozoberal co prislo pod ruku, betonoval, montoval to na co starsi nemali cas…a teraz ked tam robim, vidim zmysel tej roboty, viem odhadnut kolko to trva, co to obnasa, ako to robit,ake je to tazke a ziskal prehlad 🙂 nemal som to sice v ramci praxe,ale v ramci brigady …celkovo je to dobra vec..teraz ked pracujem na inej pozicii aspon viem aky som hlupy a kolko sa este musim naucit :))

Trackbacks for this post

  1. Vyjadrenie na článok o praxiach alebo ospravedlnenie (?) – www.samuelchlpek.eu

Leave a Comment