3 (+1) body, ktoré mi ukázala Bratislava

Dnes sú to tri mesiace, čo som sa ,,presťahoval“ do Bratislavy. Počkajte, nevysvetľujte si to zle! Stále som Bojničan, som na to patrične hrdý, no tri mesiace študujem a pracujem v Bratislave. Hlavné mesto ma však naučilo vysporiadať sa s vecami, ktoré som dovtedy nemusel riešiť. Ktoré to sú?

Pátranie po stopách pitnej kávy mi netrvá dlho

Áno, kaviarní je v Bratislave ako maku. O to lepšie pre kávičkára/kávomilca. Odosobnime sa teraz trocha od prehnaného degustačného (hejterského) vnemu, ktorý nám pri každej káve vždy v inej prevádzke káže zamyslieť sa nad tou stotinou pri extrakcii naviac, ktorá spravila z kávy nápoj s názvom ,,už nikdy viac“.

Bratislava má naozaj mnoho skvelých kaviarní, priestorov či len obyčajných výdajní (espresso barov). Väčšinu naozaj nájdete len v srdci Starého mesta, no nájdu sa aj také, ktoré zdobia okrajové časti. Vy tak máte možnosť nespadnúť do rutiny a striedať rozličné štýly kaviarní či dokonca pražiarní z celého sveta.

Ak sa chceš dobre (a veľa) najesť, nehľadaj v priehradke na mince.

Cena jedál je tu značne vyššia. Ale to vraj aj štýl života a výplaty. Pre zárobkovo činného IT-čkara to nie je žiadny problém. Horšie sa na tom majú študenti. V Starom meste sa buď musíte naozaj pýtať na každú prevádzku niekoho, kto je tu už dlhšie alebo skúšať a riskovať. V okrajových častiach centra je to opäť o čosi lepšie, aj keď v poslednom čase som sa stretol a skúšal sa zamyslieť nad tým, prečo sa porcie fast food jedál ponúkajú v množstve ,,nech sa ti zmestí do dlane“. Väčšina z nich sa preto radšej rozhodne cestovať trištvrte hodinu do študentského mesta Mlyny, akoby mala vyhodiť čo i len o euro naviac. Alebo, niektorí si radšej navaria v stiesnených podmienkach internátov. No a čo! Aspoň nám tu vyrastie gramotná generácia vo varení 🙂

Len toľko z pohľadu študentov, ktorých je v tomto meste nespočetné množstvo…

Pripomenúť si maminkinu kuchyňu je snáď asi ani nemožné

Všade podniky, ktoré sa inšpirovali Austráliou, Anglickom, Amerikou, Áziou či Afrikou (no, tou asi nie, ale ako ďalšie slovo na A sa hodila 😀 ). Doslova sú tu však podniky, ktorých majitelia cestovali všade. A čo niečo zo Slovenska? Pár slovenských reštaurácií, ktoré to aj patrične využili a svoje ceny nadhodili nehorázne vysoko, to tu ešte nezachráni. Už teda chápem, prečo väčšina vysokoškolských študentov cestuje víkend čo víkend domov, aj keď cesta im tam a naspäť dokopy zaberie trištvrte dňa. Zlaté Venzy a ÍtendMíty, ktoré to a k o tak ešte držia a pripravujú bohatú ponuku denne čerstvých jedál s finančnou dotáciou pre študentov. Áno dotácia – to je vlastne dôvod, ktorým sa vrátime k predchádzajúcemu bodu. Aj vďaka nej si preto v týchto podnikoch postojíš v rade na obed niekedy aj polhodinu.

 

(+1): Kávu so sebou vypi pre istotu ešte pred cestovaním

Naozaj jeden z podstatných bodov! Take away ani žiadne KeepCup poháre tu nehrozia. Nié, nehrozia, pretože akokoľvek tieto vynálezy ľudstva môžu byť dobré, pri cestovaní s nimi tak ohrozuješ nie len sám seba, ale hocikoho iného naokolo. Polovica vodičov tu jednoducho v bratislavskej MHD nevie jazdiť. Tá druhá polovica si žiaľ myslí, že šoférujú svoje súkromné auto a sú v ňom sami…

K tomu preplnené spoje (hlavne keď je zlé počasie). Azda jedinou výhodou oproti menším mestám a pre ľudí práve z týchto lokalít je, že nemusíte bežať na zastávku. MHD chodí v priemere každých 5 minút, čo je naozaj dosť často na to, aby ste si pri pokojnom kráčaní vypili tú spomínanú kávu so sebou.

dsc_0109

Bentianna mi pripomína rodinu. Vždy keď ju čo i len ovoniam.

Moje prvé stretnutie s Bentiannou bolo už dávno. Biela hlinená fľaška, s jedinečným uzáverom. Trocha ťažká, no plná informácií. Zvonka i zvnútra. Zvláštne. Už keď ju držíte v ruke, máte pocit, že tento produkt vyniká. Nie je ako ostatné značky. Je prémiová, hoc to nemá napísané veľkými písmenami na obale.

Ako čerstvo dospelý človek som aj ja skúšal rôzne druhy alkoholov. Piť je v tomto veku už legálna činnosť a každý sa do toho vrhá po svojom. Bolo mojou povinnosťou, ako začínajúci barman, poznať to, čo predávam. Vedieť o tom nie len v slovách ale aj v chutiach. Degustoval som preto rôzne destiláty či likéry. Bentianna sa však stala mojou srdcovkou.

dsc_0106Prečo? Pretože rodina. U nás bola vždy tradícia, aby si mužská časť rodiny pred nedeľným obedom vypila za pohárik. Niečoho silného, čo pripraví žalúdok a ochráni pred chorobami po celý týždeň. Do ďalšej nedele. Nebola preto výnimkou v štamperlíku naliatá domáca pálenka. Neskôr sa zohnal horec a zvyk nedeľného utužovania obranyschopnosti sa rozšíril, alebo skôr doplnil, o tento prírodou stvorený unikát. Bentianna ho má. Preto mi jej vôňa od začiatku, čo som sa k nej dostal, nebola cudzia. Ďalšou zložkou bol med. Med u nás doma plnil formu zdravého sladila, ktoré bolo zakázané pridávať do horúcich čajov. Napomínali ma starí rodičia vždy keď som si chcel rýchlo osladiť čerstvo pripravený čaj medom. ,,Stratí všetky liečivé časti“, hovorievali. Aj ďalšia časť Bentianny sa mi spája s nimi. Často si v jesenné a zimné neskoré poobedia krájali pomaranč, grep alebo jablko. Otvorili staré noviny, položili na stôl a šúpali jeden kus za druhým. Mmm, tá vôňa čerstvej kôry. Ochutnávam prvý dúšok slovenského likéru. Čo cítim? Kandizovaný pomaranč a grep. Vôňa spred desiatich rokov. Spomienka. Čítaj ďalej

Vraj inšpirované baristami. Nemrhajme zbytočne týmto slovom.

Za tento článok dostanem cenu mesiaca. V ankete Hejter roka či Kávový fašista alebo v takej nejakej podobnej. A potom tu budú ľudia, ktorí si myslia, že toto je platený príspevok. Ste na omyle. Všetci! Len sa už na to nemôžem pozerať.

Gigant vo výrobe instantnej kávy na Slovensku (neprekypujem informáciami o množstve predaja v iných krajinách) prišiel na trh s vylepšeným druhom svojej extra super prémiovej ,,kávoviny*“. A hlavným ťahom na ovplyvnenie myslí ľudí navôkol je veta: Inšpirované baristami. Nejakou geniálnou náhodou sa mi podarilo túto novinku síce zachytiť, no vyhýbať sa jej v kilometrových rozmeroch. Tým mám na mysli, že som ju jednak nevidel v predajniach s potravinami, nestretol nikoho, kto by ju ponúkal na ochutnávku či nečítal o nej žiaden propagačný pútač.

Až dodnes.

Prosím verte mi, že som sa naozaj nikdy nechcel venovať tejto značke a ich problematike. Ale dnes mi bola táto káva ponúknutá pred nákupným centrom v Bratislave. Pri veľkom stánku zariadenom v urban štýle (všade drevo, bedničky, fotoaparáty starších dôb – a veď to poznáte), ktorý naviac svietil oranžovou farbou, stáli ľudia ponúkajúci Nescemcafé (čítaj ako ,,ňescemkafé“). Budeme tomu vravieť presne takto, pretože jednak nemám v záujem túto firmu propagovať cez jej originálne názvy a v druhom prípade tak v podstate na nikoho a na nič nereagujem, aj keď všetci vieme o koho a o čo sa jedná. 😉

Slečna sa ma spýtala, či si prosím mlieko aj cukor, zdvorilo som jej teda odpovedal že si neprosím mlieko ani cukor. A že vôbec neviem, či si prosím aj samotnú kávu. No v tom prišiel akýsi blik do hlavy, že ak mám niekedy toto piť, musí to byť práve tu a teraz. Lebo inak sa k tejto kávovine od tak ,,profesionálnych rúk“ už nedostanem. Musel som sa spýtať, v čom sa pri vytvorení tohto nápoja inšpirovali baristami. Odpoveď bola, vraj v jej chuti. Na túto menšiu konverzáciu medzi nami sa popod fúzy začal usmievať jej kolega. Nebolo mi presne jasné prečo to robí, no neskôr som zistil, že ma prekukol. Neviem vôbec ako, no zistil že s kávou pracujem. Čo to snáď mám napísané na čele? Čítaj ďalej

dsc_0109

Nešetril som, investoval som. Do seba.

Od pätnástich rokov som na nohách. Kaviarne, reštaurácie, športové bary, kokteilové bary, hotely,…  . Toto všetko som zvládol za päť rokov. S menším oddychom na nemocničnom lôžku a s hŕbou peňazí, ktoré som hneď po výplatách investoval. Do seba.

UPOZORNENIE: Tento článok môže miestami pôsobiť ako môj pracovný životopis.

Už od útleho veku ma nejako fascinovala gastronómia. Niekedy v desiatich rokoch som sa naučil zaliať ,,vynikajúcu“ Nesku mojej starkej a odvtedy to pre mňa bola rutina. Hľa! Môj prvý stret s ,,kávou“. 🙂

Zdroj: Škola Baristu
Zdroj: Škola Baristu

Prišla stredná škola, začal som pracovať u sesternici v kaviarni umývaním riadu a pod paľbou prísnych nariadení som sa naučil, že všetko to celé začína práve pri umývačoch. Pretože ak má niekto pracovať s obyčajným pohárom, ktorý nie je čistý a vyleštený, len ťažko sa pohne ďalej.

Nasledovali prvé odborné hodiny na hotelovej akadémii, prvé stretnutia so súťažami barmanského typu. Praxe (samozrejme tie dobré, ktoré stáli za to; napr. Grand Hotel Permon) a prvé súkromné akcie. Neviem ani len spočítať, koľko hodín som strávil na nohách v praktickom živote môjho remesla. S každou brigádou prišla aj odmena. Snažil som sa robiť, čo mi bolo povedané. Najrýchlejšie a najlepšie ako som vedel. A s tým prichádzali skúsenosti, so skúsenosťami ďalšie ponuky… a s ponukami väčšie peniaze. Počas strednej školy, niekedy v strede môjho štúdia, som si vedel na obyčajného študenta naozaj slušne zarobiť! A všetko som odkladal.

Prišla špecializácia

Odborná stáž v Záhir coffee & drinks v Nitre
Odborná stáž v Záhir coffee & drinks v Nitre

Keď prišla ponuka na odbornú stáž v Záhire, o ktorej som už niekoľkokrát písal, pričuchol som prvý raz k profesionálnej káve. Odvtedy som vedel, že práve toto bude ,,moja šálka kávy“, a že už sa asi ťažko od nej odpútam. Otváranie nových podnikov v Prievidzi ma lákalo vždy zdokonaliť tú časť mojej odbornej profesijnej stránky, ktorú som vedel najmenej. Umývač, čašník, barman, barista. A niekedy všetko v jednom. Lebo mojou zlou (alebo dobrou?) vlastnosťou bolo spraviť si radšej všetko sám, s dôverou, že to bude na stodesať percent. Tým nechcem povedať, že to tak aj vždy bolo. Každý predsa máme svoje dni… .

Pláca rástla a ja som prestal odkladať. Začal som míňať. Investoval som do seba. Kúpil si aeropress ako prvú metódu filtrovanej kávy. Kupoval kávové balíky s pohľadom mojej rodiny – ,,či mi nešibe posielať si praženú zrnkovú kávu z Komárna, keď v Jednote je jej habadej“. Vtedy to ešte nechápali. Dnes vedia. Prvý väčší obnos som minul na Bonavitu. Tak drahú rýchlovarnú kanvicu mať doma bolo naozaj jedinečné. Nepotreboval som to, no pomohlo mi to. Ďalšie pomôcky – mlynčeky ručne, neskôr elektrické, kufrík, špeciálna váha z japonska, špeciálne japonské poháre a ďalšie barmanské a baristické náčinie. Toto všetko ma stálo peniaze, na ktoré som sa snažil zarobiť si vlastnými rukami. Učil som sa mlieť, čistiť, zalievať a pripravovať čo najlepšiu kávu.

Súťaže, ktoré ma vždy posunuli

Prvé miesto na Slovenskej Aeropress Kompetišn 2014 v Nitre
Prvé miesto na Slovenskej Aeropress Kompetišn 2014 v Nitre

Školské súťaže mi otvorili oči. Boli také, ktoré žiaľ boli skorumpované. Potom boli také, ktoré ma možno stáli umiestnenie kvôli chybám – ale to sa už nedozvieme. No dôležité bolo, že z každej chyby som sa snažil poučiť. Potom prišla Slovenská Aeropress Kompetišn v Nitre, ktorú som skoro s nulovými poznatkami o káve, vyhral. Pretože som pripravil kávu tak, ako som si ju pripravoval doma. Jednoducho a ľahko, tak aby mi chutila. A chutila aj porote. Všetky moje úspechy, a najlepšie že aj neúspechy, ma posúvali dopredu. Samozrejme nebyť tých správnych ľudí (áno, napríklad aj na škole, ktorí patrili k tým najhlavnejším spúšťačom gastronómie v mojom živote), dnes by som robil, ani neviem čo. Samozrejme, spoznal som množstvo ľudí – profesionálov a plnil sa radami, tipmi a trikmi. Už som si mohol v Prievidzi vyberať, kde chcem brigádovať.

A ozaj, začal som písať! Blog som založil niekedy v roku 2013, vtedy som bol rád, keď som mal 10 návštev za mesiac, aj to bolo päť z nich mojich. Dnes je toto číslo dvestonásobne vyššie a občas sa zasmejem, keď natrafím na článok z minulých rokov.

V roku 2015 som už o čosi odborne povyrástol a dostal som ponuku usporiadať prednášku o filtrovanej káve v Prievidzi. Nervozita bola a ja som sa dával do kľudu, že veď nepríde až toľko ľudí. Nakoniec prišlo okolo 50, s čím som vôbec nerátal. Bol som však rád, že káva ľudí baví, a že som im mohol povedať to, čo som vedel ja. A miestami aj so složitými otázkami, no prednášku som zvládol.

Nie. Toto všetko nie je chválenie sa. Toto je len úkaz toho, že keď sa chce, tak sa dá. Chcel by som týmito pár slovami dať študentom odborných škôl zameraných na gastronómiu dôkaz, že hoc dnes nie som vypracovaný na vysokej pozícii, môžem robiť to čo ma baví. Umožňuje mi to napríklad aj moje aktuálne zamestnanie v jednom z najlepších slovenských podnikov so špecializáciou na kávu. A hoci nie všetky dni boli ružové, hlavne v časoch keď som to s prácou prehnal, a oddýchol si s ochrnutou tvarou na nemocničnom lôžku, väčšina z nich mi priniesla neskutočný úžitok. Samozrejme s peniazmi, peniazmi zarobenými mnou, a investovanými do mňa. Do všetkého čo som kúpil, len aby som bol zajtra lepším ako dnes.

Ďakujem za pozornosť
13613248_1791490227741412_4186516192390582164_o

Ako začať blogovať alebo som členom Asociácie blogerov, či prečo robím, to čo robím?

Nie som veľkým blogerom. Touto vetou som si mohol teraz zavariť pred prichádzajúcimi spoluprácami od firiem. Netreba ju však chápať doslovne. V uplynulých dňoch som vstúpil do Asociácie blogerov. Komunita, ktorá bude spájať všetkých tých, ktorí radi píšu.

Fráza nie som veľkým blogerom nie vždy znamená negatívum. A to by som si určite takto verejne nevytváral. Chcem tým len povedať, že blogerov je dnes, akoby moji starí rodičia povedal, ako plievu. Najväčšie skupiny ľudí píšucich svoje autorské články na internete sú tvorené hlavne znalcami z oblasti IT, módy a jedla. Pretože technológia pôjde stále dopredu, nosiť na sebe oblečenie bude stále potrebné a bez jedla jednoducho neprežijeme.

Pred pár dňami, po čerstvom vstupe do Asociácie blogerov som absolvoval prvý workshop vytvorený práve touto komunitou. Jeho témou bolo, ako úspešne blogovať. Príde mi trocha vtipné, že každý, kto sa dnes snaží preraziť v oblasti blogovania skočí primárne do gastronómie, presnejšie do foodbloggerstva. Podľa mňa je to tá najjednoduchšia cesta za slávou, uznaním a časom aj veľkými peniazmi. Teda v prípade, že svoju prácu robíte dobre a nevytvárate konfirmačný bias.

V časoch môjho rozhodovania sa o písaní na internete som mal dilemu, v akej téme sa budem hýbať. Bolo mi jasné, že to bude gastronómia ale to je moc široký pojem. Variť viem, ale že by som bol do toho tak zamilovaný aby som trávil hodiny fotografovaním, vytváraním video záznamu a stylingom jedla, to asi nie. Rozhodol som sa preto prinášať ľuďom články, ktoré prichádzajú z ich každodenného života, no pritom sa tu tomu nevenuje až taký priestor v oblasti podávania svojho názoru mase ľudí. Inak povedané, rozhodol som sa písať o tom, čo nie je až tak ľahké. Čím nevytvorím priestor za dve hodiny. A tým nechcem uraziť foodbloggerov. Samozrejme, ich práca je náročná a v konečnom dôsledku prináša veľký úžitok pre všetkých domácich kuchtíkov. Ale táto práca mi príde asi tak, že ak nemám o čom napísať, vymyslím si koláč, pripravím ho, nafotím, natočím, napíšem článok a hotovo. Úspech sa buď dostaví alebo nie, dôležité však je, že som priniesol/la obsah. Čítaj ďalej

dsc_0167

Minútka pri káve: Tatarák season

Sezóna tekvíc, zemiakov, mrkvy, čerešní a iných plodín. V gastronómii je sezónnosť tak dôležitá, že kto ju dnes nevyužíva vo svoj prospech, s určitosťou nemá prosperujúci biznis. A cez všetku túto sezónnosť k nám na Slovensko zavítala nová ,,plodina“. Tatarák a jeho sezóna 🙂

Toľko článkov, čo sa už vznieslo na túto tému… no môžem byť jediný bez reakcie? NIE!

Surovému mäsu vstup na tanier ZAKÁZANÝ!

Tepelne neupravené mäso je podľa nariadení hygieny na Slovensku podávať zakázané. To je holý fakt, ktorý sa však narúša tatarákom. A tak, hoci vedomí si tohto zákona, rozhodli sa bloggeri z Bratilicious usporiadať Tatarákový festival. Prinútila ma celá táto kauza trocha popremýšľať o tom, prečo tak urobili. Na jednej strane som im nesmierne vďačný, že sa snažia pozdvihnúť gastronomickú scénu na Slovensku. Na druhej strane – ako lajk, hosť, človek čo sa všetkému len prizerá a nemá blízko ani na jednu stranu tejto kauzy – sa pýtam, prečo sa rozhodli organizáciou tejto udalosti tak verejne ,,provokovať“ hygienu? Čítaj ďalej

KeepCup Longplay

KeepCup Longplay | recenzia

Spoločnosť KeepCup vstupuje do tohtoročnej jesene s novým produktom. KeepCup Longplay je vylepšením doterajších modelov znovapoužiteľných take away pohárov. V desiatich farbách a dvoch veľkostiach si ho už dnes môžte zakúpiť aj na slovenskom trhu.

KeepCup Longplay

Nový KeepCup Longplay sa od KeepCup Brew na pohľad moc nelíši. Až pri podrobnejšom skúmaní zistíte, že ho tvoria dve vrstvy. Vnútorná sklenená a vonkajšia tritanová. A práve v tom tkvie podstatná vlastnosť tohto druhu – vďaka dvojitej stene tak KeepCup Longplay udrží nápoj dlhšie horúcim alebo studeným a navyše zamedzuje kondenzácii vody na povrchu. Čo je však pre mňa najväčšou výhodou, že sklenený pohárik sa konečne dá uchopiť za ktorúkoľvek jeho časť bez následného popálenia sa. V tomto smere sa KeepCup teda vyznamenal. Stalo sa mi totiž dosť často, že som po naliatí filtrovanej kávy KeepCup musel držať za silikónový prstenec, ktorý bol o čosi chladnejší ako jeho celá sklenená časť. Dnes je to však už minulosť.

KeepCup LongplayĎalšou výhodou je vo vrchnáku. Mám pocit, že výrobcovia zmenili tesnenie otáčajúceho sa vrchnáka, pretože ten už nepreteká. Či je tomu tak len v prvých dňoch alebo si túto vlastnosť KeepCup ponechá, sa dozviem neskôr pri jeho používaní. Samozrejme, určite sa nechystám s KeepCup skákať bungee jumping, no opäť som zažil situácie, kedy som s kávou musel zvoliť rýchlejšie tempo chôdze a v tom prišlo presakovanie z hornej časti pohára. Čítaj ďalej

lv4_5421

Minútka pri káve: Menu, ktoré komplikuje

Je naozaj zaujímavé, ako sa podniky nestarajú o svoje menu. Pritom práve táto časť je vo veľkej miere jedna z prvých, s ktorou hosť prichádza do kontaktu. Ak samozrejme nerátam pozdrav s personálom.

K napísaniu tohto článku ma v poslednom bode ,,prinútil“ jeden podnik v Prievidzi, ktorý navštevujem naozaj veľmi sporadicky. Povedal by som, že až vôbec. Jednak nemám rád reštaurácie v nákupných centrách a v druhom prípade zastávam názor, že ak som hladný, chodím do overených prevádzok.

Sadáme si s priateľkou k stolu na ktorom je niekoľko ponukových lístkov s alko/nealko nápojmi, jedlami, denným menu či dezertami. Už len enormné množstvo papierov, v ktorých sa hosť musí istý čas zorientovať pôsobí zmätene. Nie to ešte vtedy, keď čašníčka pribehne do troch minút (za čo vyzdvihujem personál, že aj v skoro plnom podniku sme nečakali dlho), a ja som si ešte nestíhal prečítať čo tu vôbec majú. Ale presne o tomto som nechcel písať.

Zhodou okolností som mal chuť na horúcu čokoládu – čo je u mňa raz za letopočet. Hľadím teda na ponuku. Jeden papier mi vraví, že horúcu čokoládu tu majú. Super! Krok jedna – splnený. Okrem toho tam bola aj cena, čo je fajn. Vždy som rád, keď dopredu viem koľko a za čo platím. Krok dva ma priviedol k ďalšiemu papierovému menu, vyhradenému len horúcim čokoládam. Desať stranové menu s najrôznejšími typmi, od horkých, cez biele po mliečne s rôznymi obmenami čokolády z viacerých krajín,… . Pri každej samozrejme políčko na zaznačenie – či a ktorá sa v tomto podniku dá objednať. Ale v tomto menu, vyznačená nebola ani jedna.

A tam ma chuť na čokoládu prešla.

Čítaj ďalej

14600614_10206034997628965_975139952_o

FIVE Points Bratislava – Piaty bod no s prvotriednou kvalitou

V bývalých priestoroch štúrovskej kaviarne v Bratislave dnes funguje úplne iný podnik. Hoci Štúr (pred tým Shtoor) na svojej web stránke stále uvádza adresu Panská 23 ako jednu zo svojich prevádzok, nahradil ju nový koncept.

14585679_10206034997428960_15394592_oZa všetkým stojí Mayo Galuška (9grams coffee) a Barbora Franeková (magazín Top Fashion), ktorý sa rozhodli dať tomuto miestu novú dušu. Koncept bistra, ako by som toto miesto nazval, je tvorené jednoduchým dizajnom. Po vstupe do prevádzky vás ako prvý upúta bar, ktorý sa rozprestiera do písmena L. A síce by sa zdalo, že bude tvoriť akési gro podniku, nie je tomu celkom tak. V strede miestnosti sa nachádza schodisko, ktoré pravdepodobne vedie do momentálne rozbiehajúcej sa predajne kávy a kávových pomôcok. Okolo schodiska sú vkusne rozmiestnené stoly, a dlhý vyvýšený (barový) stôl je prichystaný pre zákazníkov aj pri veľkých výkladových oknách.

Bolo na prvý pohľad jasné, ktoré miesta sú ,,tie najlepšie“ na sedenie. Blízko okna, ako vo výklade, s úžasným výhľadom na rušnú ulicu bratislavského Manhattanu, sa jednoducho káva pije najlepšie. A ten Manhattan nespomínam len tak! Panská ulica ho vďaka polohe, filozofii a ponuke, aspoň teda podľa autorov projektu, pripomína. Z prvého pohľadu mi nebolo až tak jasné, kam presne štýl podniku zaradiť. No keď som si prečítal text webu, uistil som sa v tom, že toto miesto patrí k dobe spred 100 rokov. Jednoducho k dobe Gentlemanstva.

…ak si k tomu pripojíte štýl praženia našej pražiarne, ktorá preferuje American style roasting a dobu spred 100 rokov, dobu Gentlemanov, kde slovo znamenalo viac ako zmluva, iný názov pre kaviareň ťažko nájdete.

Dvaja baristi a dve čašníčky na scéne. Pár miest prázdnych, ale to človeka, ktorého atmosféra po otvorení dverí upúta, neodradí. Návštevu som začal single origin espressom, ktoré bolo naozaj veľmi dokonale vyvážené. Priateľka si dala cappuccino a keďže ja tento typ nápoja moc nemusím, mám tak vždy po ruke osobu, ktorá ho vyskúša. No a to vraj bolo veľmi dobré. ,,…mliečkové, také aké mi chutí,“ zhodnotila jednou vetou, ktorej celkovú dedukciu si už treba asi len reálne vyskúšať na mieste.

Čítaj ďalej

Vyjadrenie na článok o praxiach alebo ospravedlnenie (?)

Článok, ktorý som zverejnil pred pár dňami o praxiach absolvovaných počas môjho štúdia na strednej škole vyvolal naozaj veľký rozruch. Sám seba sa však pýtam prečo tomu tak je?

Mrzí ma že ľudia zo školy ho nepochopili. Videli sa v ňom a cítili sa byť dotknutí. Pritom ja som na nich vôbec nenarážal. Neriešil som ich, ani školu. Riešil som ľudí, s ktorými sme boli v kontakte na praxiach. Boli to manažéri, čašníci, kuchári, … . No žiadny učiteľ. Pretože ako som písal v samotnom článku: ,,…musím uznať, podnadpis má pravdu. Väčšinou troj až štvorhviezdičkové hotelové zariadenia (wellness, kongres hoteli). Lenže tak, ako sa daná prevádzka prezentuje pred podpisom zmluvy, sa v 99% prípadov nespráva počas roka aj voči žiakom.“ A toto je presne časť, ktorou som školu spomenul. Nič viac, nič menej.

Áno tak to bolo. Reálne sa to však inak riešiť nedalo. Jednoducho nebolo možné aby vedenie školy ,,držalo za ručičky“ žiakov počas celého obdobia vykonávania praxe. Je to nereálna vec, a preto boli žiaci odkázaní sami na seba a tým pádom veľakrát manipulovaní personálom v hoteloch.

Vzdávam hlboké ospravedlnenie všetkým, ktorých sa článok dotkol. Učiteľom, vedeniu školy aj všetkým ostatným.

Za posledné dva dni mi chodili nie najpríjemnejšie správy o tom, aby som sa uvedomil. Aby som sklopil uši alebo také, ktoré hovorili že toto si škola, ktorá mi veľa dala naozaj nezaslúži. Dokonca sa objavili aj statusy s popisom, aby som nezabudol, že práve vďaka škole som sa dostal tam, kde som.

,,Milá škola. Ak existuje inštitúcia, ktorú som svojimi rečami predával pri všetkých mojich úspechoch, za ktorú som sa nikdy nehanbil, si to práve ty. Nikdy v živote by som nebol schopný uraziť ťa. Bola si pre mňa najlepší výber a prežitie veľkého množstva času. Dodnes neľutujem, že som sa rozhodol študovať práve teba a tvoj odbor hotelová akadémia. Naučila si ma samostatnosti i komunikáciu s ľuďmi. Naučila si ma dokonca predať sa. Bez teba by som možno ani nezačal písať tak vo veľkom, ako sa to deje v tomto období. Nevenoval by som sa gastronómii a ani káve. Dala si mi veľa a ja ti za to naozaj úprimne ďakujem…“